Csicsai Gábor

Udalosti
Prevziať
HIDMONDO_2015-12-3_NET.pdf HIDMONDO_2015-09-30_NET.pdf HIDmondo_all_04.pdf

Články

Prečo je Robert Fico nebezpečný?

Slovensku sa darí – znie ústredné motto predvolebnej kampane SMER-SD.

Premiér Robert Fico túto vetu nezabúda opakovať pri žiadnej príležitosti. Argumentuje najvyšším hospodárskym rastom v EÚ, perfektným stavom verejných financií a rešpektovanou pozíciou Slovenska v zahraničí. Chváli sa sociálnymi balíčkami, ktoré podľa jeho slov zožali všeobecný úspech, hrdí sa klesajúcou nezamestnanosťou či stabilnými cenami. Ak je však na Slovensku naozaj tak úžasne, prečo štrajkujú učitelia a sestričky? Prečo tisíce talentovaných mladých ľudí každý rok utekajú z krajiny? Odpoveď je jednoduchá: nevidia tu perspektívu. Namiesto kvalitného vzdelania im totiž Robert Fico ponúka akurát tak vlaky zadarmo. Frustrovaným učiteľom ponúka namiesto dôstojného finančného ohodnotenia sociálne byty. Unaveným sestričkám odkazuje, že peňazí niet, a pritom toleruje plytvanie a korupciu v zdravotníctve. Čo teda nesedí na príbehu o úspešnom Slovensku?

Hlavným problémom je, že premiér Fico definuje úspech veľmi krátkozrako. Za meradlo úspechu považuje výlučne makroekonomické ukazovatele, úspech je však oveľa širšia kategória. Za osem rokov vládnutia nebol Robert Fico schopný ponúknuť ucelenú víziu moderného Slovenska. Hĺbkové reformy chýbali najmä v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť tejto krajiny. Či už to bolo chýbajúcou politickou odvahou alebo nedostatkom kompetentnosti (prípadne kombináciou oboch), výsledkom je, že Slovensko prešľapuje na mieste. Namiesto nevyhnutných reforiem ponúka Robert Fico iba kozmetické úpravy a vytrvalo ignoruje akúkoľvek kritiku zo strany domácich i zahraničných expertov. Slovenské školstvo a zdravotníctvo pritom už nemá čas nazvyš, potrebuje okamžité riešenia.

Nedostatok vízií a ambícií SMER-u podčiarkuje aj fakt, že namiesto prepracovaného volebného programu vsadila strana iba na osobu Roberta Fica. Programové ciele SMER-u dlho pozostávali len z niekoľkých nekonkrétnych fráz a iba kritika médií a opozície prinútila stranu k sformulovaniu ucelenejšieho a konkrétnejšieho volebného programu. Robert Fico však stále venuje väčšinu svojej energie strašeniu voličov utečencami a „zlepencom“, čím sa len snaží zakrývať ideovú vyprázdnenosť svojej strany a neschopnosť ponúknuť užitočnú a prospešnú alternatívu pre budúcnosť Slovenska.

Robert Fico pritom výrazne prispel aj k poklesu úrovne politického diskurzu na Slovensku. Akákoľvek snaha o vecnú diskusiu s premiérom je prakticky nemožná, keďže aj konštruktívnu kritiku opozície a odborníkov vníma ako osobnú urážku a svojich politických oponentov neustále obviňuje z očierňovania Slovenska. Čim dlhšie je Robert Fico pri moci, tým častejšie stotožňuje záujmy svojej strany so záujmami štátu a kritiku svojej politiky chybne interpretuje ako nedostatočné vlastenectvo. Fio vytvoril ilúziu, že on jediný má výhradné právo definovať, čo je a čo nie je dobré pre Slovensko. Sľubuje bezpečnosť a stabilitu, namiesto toho však ponúka len nebezpečnú stagnáciu. A práve v tom je najväčšie nebezpečenstvo Roberta Fica. Slogan Smer-u „Chránime Slovensko“, ktorý sa objavuje aj na obálkach, v ktoré v týchto dňoch občania nachádzajú vo svojih poštových schránkach (obálka obsahuje list s príhovorom Fica k voličom), je v tomto kontexte nutné čítať s maximiálnym porozumením a obozretnosťou. Jediné, čo sa Fico snaží chrániť je totiž iba jeho strana. Samotné Slovensko jeho partaj svojim nezodpovedným prístupom ohrozuje.

01.03.2016 ďalej
Investičnú pomoc vlády Roberta Fica definuje nalievanie miliónov do pochybných firiem

Stav podnikateľského prostredia sa počas posledných rokov vlády SMER-SD rozhodne nezlepšoval, o čom svedčí aj klesajúci záujem podnikať na Slovensku. Vláda je preto nútená kompenzovať tento stav štedrou finančnou pomocou pre väčších investorov. Keďže je táto pomoc selektívna, jej poskytovanie by malo byť výsostne transparentné. V poslednom čase sa však vyskytujú prípady, kedy bolo poskytnutie investičnej podpory nanajvýš otázne.

Práve minulý týždeň napríklad vláda odklepla investičnú pomoc neznámej firme BcLoad vo výške 2,25 miliónov eur. Ide pritom o novozaloženú firmu so základným imaním len vo výške 5 000 eur, čo vyvoláva vážne otázniky nad realizáciou a udržateľnosťou tohto ambiciózneho investičného projektu. A to aj v tej súvislosti, že vo vlastníckej štruktúre spomínanej firmy, figurujú aj ľudia, ktorí v minulosti spoločne podnikali so známym podnikateľom a lobistom Miroslavom Výbohom, údajne blízkym človekom Roberta Fica. Pomerne nedôveryhodne pôsobí aj predchádzajúce podnikanie vlastníkov firmy BcLoad, ktorých firma Way Industry za sebou zanechala dlhy v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach a taktiež aj v štátnej Eximbanke. Poskytnutie investičnej podpory pritom kritizujú aj samotní zástupcovia podnikateľskej sféry združení v Klube 500, ktorí majú vážne pochybnosti ohľadom reálnosti investičného záveru.

Nie je to však jediný otázny prípad investičnej pomoci poskytnutej vládou Roberta Fica v posledných rokoch. V roku 2014 odklepla vláda firme Poltár Crystal & Steel investičnú dotáciu v celkovej výške 11,8 miliónov eur. Táto firma patriaca do skupiny ďalšieho vplyvného podnikateľa Vladimíra Poóra predložila ambiciózny projekt na oživenie sklární v Poltári. Aj keď pri otvorení revitalizácie strihal Vladimír Poór červenú stužku spolu s ministrom hospodárstva Tomášom Malatinským, sklárska výroba sa v Poltári nikdy nerozbehla a v areáli firmy sa dnes motá iba niekoľko desiatok pracovníkov. Je pravda, že firma dosiaľ investičnú podporu reálne nečerpala, stále však disponuje súhlasom vlády.

Ešte horšie skončil projekt firmy Railway Casted Components, ktorej vláda v roku 2013 odsúhlasila investičnú podporu vo výške 10 miliónov eur. Výrobný závod v Prakovciach mal vyrábať odliatky pre podvozky pod nákladné železničné vagóny pre ruských partnerov. Aj tento projekt však skončil ani nie po roku totálnym krachom. Firma pritom už stihla vyčerpať zo štátnej podpory 3 milióny eur, ktoré bude štát vymáhať naspäť asi neúspešne. V konečnom dôsledku to opäť zaplatia daňoví poplatníci. Zaujímavé je, že v pozadí projektu bol opäť raz vplyvný podnikateľ s údajne nadštandardnými vzťahmi s Robertom Ficom – tentokrát Alexej Beljajev.

Finančná podpora investičných projektov zo strany štátu deformuje podnikateľské prostredie, keď malá skupina firiem získava výhody, o ktorých sa menším podnikom môže iba snívať. Naviac, ako vidíme, v pozadí firiem, ktorým bola investičná pomoc poskytnutá, sa často vyskytujú vplyvní ľudia slovenského biznisu. Problémom tiež je, že štátni úradníci bez podnikateľských skúseností nedokážu vždy správne zhodnotiť reálnosť investičného projektu.

Práve z týchto dôvodov treba zmeniť celkovú filozofiu podpory podnikateľského sektoru. Treba obmedziť poskytovanie selektívnej investičnej pomoci iba na veľmi starostlivo vyberané prípady a namiesto toho sa sústrediť na zlepšenie kvality podnikateľského prostredia. Ak sa MOST-HÍD stane súčasťou vlády, budeme sa zasadzovať o zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, odbúranie zbytočnej byrokracie v oblasti podnikania a na podporu živnostníkov a malých a stredných podnikov. Sme presvedčení, že iba touto cestou dokážeme na Slovensku vytvoriť veľké množstvo trvalo udržateľných pracovných miest.

29.01.2016 ďalej
Počet živností v SR klesol na najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov!

Obyvatelia Slovenska väčšinou vstupujú do nového roku s radostnými očakávaniami. Výnimku, ale celkom istotne tvoria živnostníci, pre ktorých prvý januárový deň zvyčajne znamená vyššie zdravotné a sociálne odvody. Ani rok 2016 nie je v tomto ohľade výnimkou, minimálne odvody živnostníkov do zdravotnej poisťovne stúpnu v tomto roku o 27,12 EUR a do sociálnej poisťovne o 67,56 EUR. Od roku 2010 minimálne odvody živnostníkov stúpli o 43 %! Kvalita štátom poskytovaných služieb sa pritom v rovnakom období zlepšila iba málo (ak vôbec) a živnostníci stále musia zápasiť s (neraz nezmyselnou) byrokraciou, ktorá niekedy hraničí so šikanovaním zo strany štátnych úradov.

Živnostníci sú pritom základom slovenskej ekonomiky. Vytvárajú veľkú časť HDP a významne sa podieľajú aj na zamestnanosti. Byť živnostníkom pritom nie je ľahké - živnostníci pri svojom podnikaní riskujú svoj majetok, tvrdo pracujú na získaní priazne zákazníkov a modlia sa, aby odberatelia platili faktúry na čas. Popri všetkom musia neustále sledovať zmeny v zákonoch a ďalšej legislatíve, keďže štátne úrady čakajú aj na tú najmenšiu chybu. A ak sa živnostníkovi náhodou finančne nedarí, zo strany štátu ho čakajú pokuty a exekučné vyhrážky.

Človek by preto čakal, že štát bude venovať živnostníkom zvýšenú pozornosť a bude sa im snažiť uľahčiť podnikanie všade tam, kde to je, čo len, trochu možné. Vlády Roberta Fica sa však o živnostníkov nikdy nezaujímali. Vnímali ich skôr ako dojnú kravu na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. SMER-SD sa síce tvári ako sociálno-demokratická strana, jej činy v ekonomickej oblasti však hovoria niečo úplne iné. Výhody a daňové úľavy sú pripravené iba pre veľkých zahraničných investorov, nie pre slovenských živnostníkov. Kým pre Jaguar bol ochotný Robert Fico zniesť aj modré z neba, živnostníkom ostávajú iba oči pre plač – a zvýšené daňovo-odvodové zaťaženie.

Práve preto sú živnostníci na Slovensku čoraz viacej vyčerpaní. Mnohí už nevládzu a svoje živnosti pozastavujú, ak nie rovno rušia. Na konci roku 2014 bolo na Slovensku už menej ako 340-tisíc živnostníkov, pričom od nástupu vlády Roberta Fica v roku 2012 ich ubudlo viac než 38-tisíc. Tento nepriaznivý trend charakterizuje aj fakt, že počet živností poklesol na najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov. Z týchto čísiel musí byť každému jasné, že Slovensko riadené SMER-SD nie je dobrým miestom na podnikanie.

Práve preto prišiel čas na zmenu. Slovensko potrebuje vládu, ktorá chápe problémy malých živnostníkov. Vládu, ktorá zjednoduší podnikanie na Slovensku. Vládu, ktorá zníži daňovo-odvodové bremeno živnostníkov. Vládu, ktorá podporuje nielen nadnárodné korporácie, ale aj domácich drobných podnikateľov. Verím tomu, že strana MOST-HÍD dokáže spolu s partnermi takúto vládu zostaviť. Máme na to, aby sme urobili zo Slovenska miesto, kde sa dobre podniká.

13.01.2016 ďalej
Ficovi sú učitelia ukradnutí

Zoznam zlyhaní vlád Roberta Fica je dlhý, ale len máloktoré z nich ovplyvní budúcnosť Slovenska takým zásadným spôsobom ako zlyhanie v oblasti školstva. Obrazom slovenského školstva sú nešťastní žiaci, frustrovaní a rezignovaní učitelia a nespokojní rodičia. Samozrejme, podiel na súčasnom stave slovenského školstva nesú všetky ponovembrové slovenské vlády, Robert Fico však premrhal väčšiu časť poslednej dekády bez toho, aby sa slovenské školstvo posunulo výraznejším spôsobom dopredu. Naopak, v krajine čoraz viacej prevláda pocit, že slovenské školstvo ide dolu vodou.

Kľúčovým problémom slovenského školstva pritom stále zostávajú financie. Počas vlád Roberta Fica bolo peňazí na mnoho vecí – dotácie pre uholné bane, predražených masérov, veľkorysé IT projekty alebo garáže pod bratislavským hradom. Školstvo patrilo počas oboch vlád Roberta Fica medzi hlavné priority – žiaľ iba slovné. Rozpočtová kapitola školstva za celé obdobie vlády Roberta Fica rozpráva iný príbeh. Školstvo zostáva stále rozpočtovou popoluškou a podľa údajov OECD sú výdavky na vzdelávanie na Slovensku hlboko pod priemerom členských štátov OECD. Kým v často spomínanom Fínsku investovali v roku 2011 do vzdelávania takmer 7 % HDP, na Slovensku to bolo sotva 4 %. Áno, vzhľadom na vložené prostriedky podáva slovenské školstvo ešte dobrý výkon. Otázkou je však, že dokedy. Opotrebováva sa totiž jej kľúčová súčiastka – učiteľ.

Nízke platy učiteľov nemotivujú mladých ľudí pracovať školstve, preto nám učiteľský zbor neustále starne. Nástupný plat učiteľa je v súčasnosti na úrovni 590 eur, čo priláka do školstva iba málokoho. Podľa údajov OECD učitelia na základných a stredných školách na Slovensku nezarobia ani 50 % príjmu vysokoškolsky vzdelaného pracovníka. Výsledkom toho je, že väčšina absolventov pedagogických fakúlt na Slovensku sa za súčasných podmienok nechystá zamestnať v školstve. Riaditelia škôl následne musia pracovať so slabším učiteľským zborom, z čoho vyplývajú aj zhoršujúce sa výsledky študentov. A žiaci? Najlepší nám už dnes húfne odchádzajú za lepším vzdelaním do zahraničia. A keď raz odídu, na Slovensko sa vracajú iba výnimočne.

Vlády Roberta Fica problém nízkych učiteľských platov nikdy neriešili komplexne, ich zvýšenie zostalo vždy iba na úrovni pár percent. Nie je tomu inak ani teraz, keď učiteľské platy v januári majú rásť opäť iba o 4 %. Týmto tempom sa však platy učiteľov nikdy nepriblížia platom iných vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Nie je preto prekvapujúce, že pohár trpezlivosti učiteľov pretiekol a časť z nich vstúpila do ostrého štrajku. Učiteľom už nestačia prejavy plné hmlistých sľubov, tieto reči počúvajú už dlhé roky. Chcú vidieť zmeny tu a teraz – dôstojnejšie učiteľské platy a zvýšenú pozornosť o školstvo. Minister školstva Juraj Draxler a premiér Robert Fico však učiteľom odkazujú – peniaze nie sú, učitelia musia byť trpezliví. Aj by sme uverili, keby peniaze neboli na predvolebné sociálny balíčky, predražené učebné pomôcky, diskutabilné Planéty vedomostí a miliónové projekty pre pochybné súkromné vysoké školy.

Smutné pritom je, že Slovensko má na to, aby zafinancovalo vyššie platy učiteľov – treba len správne nastaviť priority. Ak chceme mať dobre fungujúce a zdravé školstvo, platy učiteľov musia plošne narásť o desiatky percent. Iba takto dokážeme do školstva pritiahnuť ambicióznych a agilných učiteľov. Vláda Roberta Fica jasne ukázala, že vytvorenie moderného a ambiciózneho školstva je pre ňu príliš veľkou úlohou a iné sa nedá očakávať ani od prípadnej ďalšej vlády pod jeho vedením. Preto sme s kolegami z opozície zozbierali podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu k situácii v školstve a v zdravotníctve. Treba jednoznačne demaskovať nemohúcnosť vlády Roberta Fica v oblasti školstva, vyjadriť jednoznačnú solidaritu s učiteľmi a ponúknuť ambicióznejšiu víziu pre slovenské školstvo. Naše deti i naši učitelia si to zaslúžia.

14.12.2015 ďalej
Jahnátek pri podpore malých fariem zlyhal

Štát nebol za rok schopný ani len reagovať na žiadosti o pridelenie poľnohospodárskej pôdy. Drobných farmárov ponuka, tak ako im ju predostrel štát, vôbec nezaujala.

Prilákať a podporiť malých a nových poľnohospodárov, ktorí by pestovali zeleninu, chovali hospodárske zvieratá a dosiahnuť tak až 80 percent potravinovej sebestačnosti krajiny sa Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zjavne nedarí. Vyhlásil to v piatok (4. 12.) pred novinármi Gabriel Csicsai, poslanec NR SR za Most-Híd.

Ako pripomenul, 1.1. 2015 vstúpil do platnosti zákon z dielne rezortu pôdohospodárstva, na základe ktorého malí a strední poľnohospodári môžu požiadať o prenájom pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF) a to maximálne do výšky 28 hektárov: „Na prvý pohľad ide mimoriadne lákavú ponuku a dokonca aj správny koncept vlády pre vidiek a poľnohospodárov.“

Na Slovensku je dnes podľa poslanca registrovaných vyše 12-tisíc stredných a malých poľnohospodárskych podnikov, pričom k 1. 12. 2015 prejavilo záujem o túto pôdu len 182 z nich. „Do konca októbra tohto roku bolo možné prehodnotiť až 75 percent doterajších zmlúv o prenájme pôdy a vyhovieť tak žiadateľom. Ani jeden z nich však nedostal od ministerstva ani len odpoveď a k žiadnemu prerozdeleniu pôdy a uzatvoreniu nových nájomných zmlúv doteraz nedošlo,“ upozornil poslanec.

Ako ďalej Csicsai uviedol, ďalšou otázkou je, že čo spôsobuje tento nezáujem drobných farmárov o túto, na prvý pohľad lukratívnu, ponuku štátu. „Som presvedčený, že zámer podporiť malých a stredných podnikov je dobrý, avšak samotný zákon má vážne rezervy, keďže jeho aplikačná prax je blízka nule. Bohužiaľ, minister Jahnátek podporuje drobných farmárov iba vyhláseniami a pritom zvýhodňuje veľkých investorov. Nízky počet žiadostí o pôdu zo strany malých gazdov jednoznačne potvrdzuje, že rýdzo politická nominácia nestačí na odborne funkčné vedenie rezortu,“ vysvetlil Csicsai.

Ako dodal, dnes podiel poľnohospodárstva na výkone národného hospodárstva Slovenska predstavuje len úbohé tri percentá, podobne ako zamestnanosť. „A to napriek tomu, že Slovensko je agrárnou krajinou a poľnohospodárstvo tu predstavuje tradičné odvetvie. Úpadok poľnohospodárskej aktivity má katastrofálne dôsledky najmä na vidiecke lokality, v ktorých dochádza k vyľudňovaniu.“

04.12.2015 ďalej
Výrobné haly požierajú našu ornú pôdu

Každý vie, že kvalitná orná pôda je dôležitým bohatstvom krajiny. Presnejšie, každý okrem vlády Roberta Fica. Ľahkovážnosť, akou súčasná slovenská vláda rozdáva kvalitnú ornú pôdu zahraničným investorom v priemysle, sa totiž dá len ťažko vysvetliť racionálne. Ak sa orná pôda pretransformuje na priemyselný park, je pre poľnohospodárstvo navždy stratená. Pôdny fond Slovenska pritom nie je taký veľký, aby sme tieto straty mohli nechať bez slova. Až príliš často sa kvalitná orná pôda mení na stavebné pozemky pod výrobnými halami a logistickými centrami. Je preto otázne, či potrebujeme využívať práve našu pôdu na uplácanie zahraničných investorov.

Plánovaná investícia firmy Jaguar na Slovensku je nepochybne pozitívom pre budúcnosť slovenskej ekonomiky. Tisíce nových pracovných miest a státisíce vyrobených áut však majú aj svoje tienisté stránky. Slovensko nezískalo túto investíciu kvalitou svojho investičného prostredia, ale najmä investičnými stimulmi, ktorých súčasťou je aj poskytnutie pozemkov pre výstavbu výrobného závodu zdarma pre zahraničného investora. Plánovaný závod sa bude pritom rozprestierať na pozemkoch, ktoré sú dnes klasifikované ako orná pôda. Z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude nutné vyňať až 440 hektárov pôdy, pričom 160 hektárov patrí do skupiny chránených pôd. Pýtame sa – naozaj nebol taký výber lokality, kde by za obeť nepadla orná pôda?

Ak aj akceptujeme, že iná možnosť na lokalizáciu investície nebola, mohli by sme očakávať, že zahraničný investor uhradí aspoň odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy. Opak je však pravdou. Vláda Roberta Fica vyšla veľmi rýchlo v ústrety zahraničnej firmy, keď už v lete oslobodila veľkých investorov od platenia tohto odvodu. Touto zmenou podľa odhadov expertov automobilka ušetrí zhruba 23 miliónov eur. Evidentne však ani to pre zahraničného investora nestačilo. Práve teraz je na stole ďalšia úprava nariadenia vlády o odvodoch za odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorej skrytým cieľom je zvýšiť celkovú sumu investičnej pomoci zahraničnému investorovi. 23 miliónov eur sa v nových podmienkach neodpustí priamo automobilke, ale štátnej spoločnosti, ktorá výkup pozemkov organizuje. Týchto 23 miliónov sa preto nezapočíta do limitu pre investičnú pomoc, čím štát získa priestor na poskytnutie ďalšej investičnej pomoci v tejto sume. Štát sa teda vzdáva vzácnej pôdy a investor nemusí zaplatiť ani cent.

Pôda je naše bohatstvo, preto by sme ju mali lepšie chrániť. Stojí za to pouvažovať o tom, akých výsledkov by bolo slovenské poľnohospodárstvo schopné, ak by dostala čo i len časť pomoci smerujúcej zahraničným investorom. Verím tomu, že i slovenskí poľnohospodári by vedeli vytvoriť tisíce pracovných miest, ktoré by boli lokálne a trvalo udržateľné. Musíme sa rozhodnúť, ako bude vyzerať náš vidiek v budúcnosti – úrodné polia alebo chladné priemyselné haly.

02.11.2015 ďalej
Vláda podľa Mostu-Híd rozdáva pôdu bez protihodnoty

Podľa poslanca Gabriela Csicsaia je strata kvalitnej pôdy privysokou cenou za investície

BRATISLAVA 1. novembra (SITA) - Vláda SR podľa poslanca za stranu Most-Híd Gabriela Csicsaia plytvá poľnohospodárskou pôdou. Ako sa uvádza v stanovisku strany, v rámci podpory investícií sa vláda vzdáva kvalitnej ornej pôdy, pričom od investorov za to nepýta dostatočnú protihodnotu. Príkladom je podľa Csicsaia aj plánovaná výstavba automobilky pri Nitre.

"Ak aj akceptujeme, že iná možnosť na lokalizáciu investície nebola, mohli by sme očakávať, že zahraničný investor uhradí aspoň odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy. Opak je však pravdou," povedal Csicsai. Vláda podľa neho vyšla investorovi veľmi rýchlo v ústrety už v lete, keď oslobodila veľkých investorov od platenia tohto odvodu. Zároveň zdôraznil, že podľa expertov automobilka takto ušetrí zhruba 23 miliónov eur. "Teraz je na stole ďalšia úprava nariadenia vlády o odvodoch za odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorej skrytým cieľom je zvýšiť celkovú sumu investičnej pomoci zahraničnému investorovi," uviedol Csicsai. Suma 23 miliónov eur sa podľa neho v nových podmienkach neodpustí priamo firme Jaguar, ale štátnej spoločnosti, ktorá výkup pozemkov organizuje. "Týchto 23 miliónov sa preto nezapočíta do limitu pre investičnú pomoc, čím štát získa priestor na poskytnutie ďalšej investičnej pomoci v tejto sume. Štát sa teda vzdáva vzácnej pôdy a investor nemusí zaplatiť ani cent," povedal poslanec.

Csicsai zároveň zdôrazňuje, že pôda využitá pri výstavbe priemyselných objektov je pre poľnohospodárstvo navždy stratená. "Pôdny fond Slovenska pritom nie je taký veľký, aby sme si tieto straty mohli dovoliť," povedal s tým, že nespochybňuje, že plánovaná investícia automobilky bude prínosom pre budúcnosť slovenskej ekonomiky. Na druhej strane je však podľa jeho slov cena za investíciu z cudziny privysoká. "V tomto prípade z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude nutné vyňať až 440 hektárov pôdy, pričom 160 hektárov patrí do skupiny chránených pôd. Som presvedčený, že skutočne schopná vláda by vyjednala pre automobilku lokalitu, v ktorej by sa štát nemusel nevyhnutne vzdať tak rozsiahleho územia kvalitnej ornej pôdy," dodal poslanec.

Nová automobilka Jaguar Land Rover, ktorá plánuje postaviť pri Nitre svoj závod, vytvorí priamo od dvoch- do štyritisíc pracovných miest. Počíta sa však sekundárne aj so vznikom ďalších nových pracovných miest v subdodávkach. To, že by mala automobilka vytvoriť spomínaný počet nových pracovných miest a preinvestovať viac ako jednu miliardu eur, zverejnila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v investičnom zámere, ktorý už v mene závodu Automotive Nitra Project predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Podľa zverejnených údajov v investičnom zámere by mala nitrianska automobilka vyrábať ročne od 150- do 300-tisíc vozidiel. S výstavbou závodu sa má začať už v budúcom roku. Začiatok prevádzky je naplánovaný na roky 2018 až 2019. Závod novej automobilky sa má rozprestierať na ploche 200 až 300 hektárov.

01.11.2015 ďalej
235 miliónov dôvodov pre nespokojnosť

235 miliónov eur – presne toľko peňazí bude musieť Slovensko zaplatiť za nekvalitne riadené projekty z eurofondov.

Chyby vo verejných obstarávaniach a v iných aspektoch riadenia projektov povedú k tomu, že 235 miliónov eur Brusel odmietne zaplatiť a bude to musieť uhradiť Slovensko zo štátneho rozpočtu – teda všetci daňoví poplatníci našej krajiny. S týmto číslom pritom neprichádzajú analytici alebo organizácia z tretieho sektora, ale samo Ministerstvo financií SR, ktoré ho uvádza v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016.

Pri diskusii o novom štátnom rozpočte sa na toto číslo trochu zabúda a samotné Ministerstvo financií sa ho snaží bagatelizovať. Vraj je všetko v poriadku, očakávaný výpadok v štátnom rozpočte pokryjeme z lepšieho výberu daní. Je to však naozaj v poriadku? Rozhodne nie. Ide totiž o peniaze, ktoré Slovensko míňa zbytočne a mohli by byť použité v iných, pre ľudí oveľa dôležitejších oblastiach. Aby sme mali lepšiu predstavu, zhruba rovnaké množstvo zdrojov pôjde v roku 2016 zo štátneho rozpočtu na vedu a techniku. Z 235 miliónov by sme mohli pokryť aj polovicu nákladov na regionálne školstvo v roku 2016 alebo výrazne znížiť dlhy štátnych nemocníc. Skrátka, 235 miliónov potrebuje na Slovensku veľa oblastí financovaných z verejných zdrojov. Namiesto toho, však budeme tieto zdroje nútení použiť na zaplatenie projektov, ktoré mali byť financované z eurofondov. Zlým riadením projektov ukrátili zodpovedné osoby občanov Slovenska o finančné zdroje, ktoré sú na Slovensku vždy obmedzené.

Zodpovednosť za toto zlyhanie pritom jednoznačne leží na pleciach vlády Roberta Fica. Tá je totiž zodpovedná za nastavenie rámca čerpania eurofondov a tiež za zbytočné prebyrokratizované procesy riadenia projektov a tiež procesy verejného obstarávania. Obce a lokálne samosprávy často bojujú s príliš komplikovaným procesom verejného obstarávania a projekty sa dostávajú do výrazného časového sklzu. Keďže tento rok je posledným rokom, kedy sa môžu čerpať prostriedky z programového obdobia 2007-2013, každý neukončený projekt bude musieť zaplatiť slovenská vláda. Problém je však ešte hlbší, Slovensku reálne hrozí, že sa ďalšie stovky miliónov eur z eurofondov ani nestihne vyčerpať. Financie, ktoré mohli pomôcť Slovensku, vďaka nekompetentnosti vlády Roberta Fica necháme ležať v Bruseli.

Máme teda 235 miliónov dôvodov byť nespokojní. Toto zlyhanie vlády nesmieme nechať zabudnuté, ide totiž o peniaze nás všetkých. Ak si nedáme pozor, v budúcnosti tých dôvodov nespokojnosti môže byť ešte viacej – o stoviek miliónov viacej.

20.10.2015 ďalej
Nižšiu DPH na vybrané potraviny slabší sotva pocítia

Výhody opatrenia vlády, ktoré bolo predložené zákerným spôsobom, si budú užívať predovšetkým ekonomicky silnejšie skupiny obyvateľstva, tvrdí poslanec strany Most-Híd Gabriel Csicsai.

Takto selektovaný zoznam potravín so zníženou sadzbou DPH, ktorý po dlhých mesiacoch predstavila vládna strana prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o dani z pridanej hodnoty v poslednej chvíli na konci rozpravy v NR SR, je podľa Gabriela Csicsaia, žiaľ, opäť nekoncepčným a neadresným krokom.

„Ak je naozaj snahou pomôcť ekonomicky slabším, citlivejším skupinám obyvateľstva - rodín, sumu, určenú pre toto opatrenie, teda Ficom avizovaných 77 miliónov eur, mohla vláda radšej posunúť priamo cieľovým rodinám,“ uviedol poslanec NR SR za Most-Híd.

Ako ďalej upozornil, znižovanie DPH na potraviny v podobe, ako ho predložil Smer a dnes schválil parlament, zvýhodňuje skôr skupinu obyvateľstva, ktorá si môže dovoliť odvádzať daň štátu formou DPH.

„Ekonomicky silnejší minú viac na potraviny a zároveň si budú užívať vyššie výhody. Nehovoriac o tom, že nižšia daň z pridanej hodnoty sa nemusí automaticky podpísať pod zníženie cien vybraných tovarov v obchodoch,“ podčiarkol Csicsai, ktorý spôsob, akým vláda predložila do NR SR pozmeňujúci návrh so zoznamom potravín, na ktoré sa znížená DPH bude uplatňovať, označil za zákerný.

„Aj keď Fico argumentuje, že opatrenie vlády sleduje podporu domácej potravinárskej produkcie, nemyslím si, že to bude fungovať. Rozhodne by bolo efektívnejšie, keby štát tých 77 miliónov investoval do podpory spracovateľského priemyslu a na podporu malých gazdovstiev a mladých farmárov. Takto by mohlo vzniknúť od dvoch do päťtisíc pracovných miest a zároveň by sme vedeli znížiť ceny všetkých - aj najobľúbenejších potravín na Slovensku o 10%, “ vysvetli Gabriel Csicsai, pričom dodal, že aj keď v zásade znižovanie DPH na potraviny víta, okolnosti a spôsob, akým to urobila vláda Smeru, sú pre neho neprijateľné. „Smer to robí, žiaľ, účelovo a nedá sa to nazvať inak ako Potemkinovou dedinou,“ dodal na záver Csicsai.

01.10.2015 ďalej
Na „potravinovú kampaň“ Ficovej partaje sa poskladáme všetci

Zníženie DPH na vybrané potraviny je neadresné a nemusí sa vôbec prejaviť na pulte!

Myslieť si, že zníženie DPH o 10% a to len pre vybranú skupinu potravín sa premietne rovnako aj do cien potravín na pultoch je jednoznačne naivné a populistické. Nejde totiž, bohužiaľ, o nič iné ako o krok, ktorým si vládna strana robí svoju predvolebnú kampaň a to navyše za peniaze daňových poplatníkov. Ak totiž výdavky štátu na zníženie DPH na potraviny sa za rok majú vyšplhať k sume 60 miliónov eur, každý v tejto krajine ročne získa na tomto opatrení necelých 12 eur. Áno, počuli ste dobre, 12 eur za rok. Znižovať DPH na potraviny je rozhodne bohumilá vec a určite s takýmto krokom môžem súhlasiť. S čím sa však nestotožňujem sú okolnosti, za akých to rieši táto vláda: Smer to totiž robí účelovo v predvolebnom roku a navyše iba na vybrané potraviny. Práve preto nemôžem vnímať tento krok vlády ako úprimnú snahu urobiť niečo v prospech občanov. Smer v tejto súvislosti myslí iba na svoj prospech, nechutne kalkuluje tak, aby získal čo najviac politických bodov. Spôsob, akým ide totiž znižovať DPH na potraviny je kampaňou Ficovej partaje, ktorú, ako som už spomínal, zaplatíme všetci.

Smer si je vedomý a kalkuluje aj s tým, že bežný občan si neuvedomuje, že ceny potravín určuje mnoho rôznych faktorov. Predovšetkým aktuálna celosvetová úroda v danom roku, stav zásob v skladoch z predchádzajúceho roka, cena energií spotrebovaných pri spracovaní a manipulácii so surovinami, ale aj mzdové náklady. Poľnohospodárstvo je odvetvie, kde je volatilita cien všeobecne najmarkantnejšia. Ľahko sa môže stať, že zníženie DPH ani pri najlepšej vôli obchodníkov sa prakticky vôbec nemusí prejaviť v konečnej cene tej – ktorej potraviny, prípadne sa prejaví iba nepatrne. Dôvodov môže byť viacero: napríklad aj aktuálne sucho, kedy úroda kukurice či slnečnice je ohrozená a pri cene týchto komodít logicky očakávame, že stúpne. Bohužiaľ, toto opatrenie vlády zároveň nie je ani adresné. Ak je snahou pomôcť ekonomicky slabším, citlivejším skupinám obyvateľstva, sumu, určenú pre toto opatrenie je treba posunúť priamo cieľovým rodinám. Znižovanie DPH v tejto forme zvýhodňuje dokonca tú skupinu obyvateľstva, ktorá si môže dovoliť odvádzať daň štátu formou DPH. Ekonomicky silnejší minú viac na potraviny a zároveň si budú užívať vyššie výhody...

Jedinou efektívnou cestou je zvyšovanie kúpyschopnosti obyvateľstva cez zamestnanosť, vyššie platy, čo sa dá zabezpečiť len zlepšovaním podnikateľského prostredia, kreativitou a miestnou produkciou a nie takýmto diletantským a alibistickým znižovaním DPH.

Žiaľ, Slovensko, ako to už dlhší čas avizujem, sa pomaly ale isto dostáva v rámci Európy do situácie, že sme producentmi základných a hlavne lacných komodít ako obilie, kukurica či jatočné zvieratá. Spracovanie týchto komodít je potom na iných krajinách a tým pádom aj pridaná hodnota - cena práce zostáva v ostatných štátoch. Objavujú sa veľké investičné skupiny v prvovýrobe, ktoré kupujú firmu iba za účelom tvorby maximálneho zisku a nemajú nič spoločné s poľnohospodárstvom. V západnej Európe poľnohospodárstvo založené na produkcii potravín z malých fariem zabezpečuje okrem trhovej produkcie aj živobytie pre vidiecke obyvateľstvo. Veľkovýroba má svoje zákonité ekonomické výhody, ktoré nikto nepopiera. Slovenský spôsob poľnohospodárstva to maximálne využíva a zneužíva dotačnú politiku EU. Dotácie sú pomocou pre poľnohospodárov, aby popri trhovo orientovanej produkcie dokázali spĺňať aj sociodemografické a sociálne úlohy, aby vidiek zostal vidiekom, aby sa ľudia mohli uživiť na vidieku, aby sa zachovala rázovitosť krajiny a regionálna kultúra.

Dotácie nie sú určené na zbohatnutie niektorých agrobarónov či investičné skupiny, ale sú určené na to, aby malý poľnohospodár mohol prežiť, aby mal na plat a aby štát tak nemusel vyplácať horibilné sumy na sociálne dávky v nezamestnanosti. V konečnom dôsledku sú dotácie určené na živobytie ľudí na vidieku, pre produkciu bezpečných a dostupných potravín a dosiahnutie potravinovej bezpečnosti krajiny. V prípade malých farmárov podstatná časť financií skončí aj tak v štátnom rozpočte cez odvody, kým v prípade veľkopodnikateľov na súkromných účtoch niekde v daňových rajoch.

Nie je náhoda, že počet pracujúcich v poľnohospodárstve je v súčasnosti na úrovni pod 3%, kým v roku 1989 bolo ešte na 10% . Znížil sa aj počet podnikov, ktoré prestali plniť popri trhovo ekonomickej činnosti aj sociálnu úlohu, ktorú zavesili na ramená štátu, pričom naďalej pokračuje dotovanie podnikateľov blízkych strane Smer SD. Veľkopodniky orientované na maximalizáciu zisku si vyberajú iba ekonomicky efektívnu produkciu s minimálnym počtom ľudí, a teda minimom pracovných príležitostí. A skutočne poctivé poľnohospodárstvo, ktoré by malo byť v súlade s prírodou, krajinou, miestnym obyvateľstvom a potrebami, charakterom vidieka, bohužiaľ, zaniká. Ešte stále máte pocit, že zníženie DPH na potraviny, v podobe, ako ho ohlásila vládna strana vám uľahčí každodenný život? Zabudnite, že vaše nákupy to zlacní a budete mať toho v chladničke viac ako doteraz!

05.08.2015 ďalej
Rozvoj vidieka je našou prioritou

Poslanec strany Most-Híd a garant programu pre udržateľný vidiek Gábor Csicsai sa dnes stretol s predstaviteľmi Vidieckej platformy.

Diskutovali o možnostiach a iniciatívach na zlepšenie situácie malých rodinných firiem, možnosti predaja z dvora, prístupu mladých začínajúcich farmárov k pôde a k štartovaciemu kapitálu. Za jeden z vážnych problémov považuje poslanec Csicsai súčasný stav legislatívy. „Posledné zmeny zákona síce deklarujú podporu malých farmárov, no v skutočnosti sú bezzubé,“ uviedol poslanec Gábor Csicsai.

Zároveň sa zhodli na tom, že táto problematika si vyžaduje systematický prístup vo forme konceptu dlhodobého rozvoja vidieka a podporu zo strany štátu a samospráv. „Obe strany potvrdili, že ich vzájomná spolupráca – občianskeho združenia Vidiecka platforma a politickej strany Most-Híd, ktorej jednou z hlavných priorít je rozvoj vidieka, môže byť pre úspech veci veľmi prospešná,“ dodal poslanec Gábor Csicsai. Program strany Most-Híd Občianska vízia venuje celú kapitolu Udržateľný vidiek tejto problematike.

17.07.2015 ďalej
Prečo Slovensko nemôže byť rajom pre podnikateľov?

Dodatočné daňové zaťaženie sťažilo pozíciu najmä malým firmám, pre ktorých aj niekoľko stoviek eur daňovej licencie môže sťažiť život.

Vláda Roberta Fica od svojho nástupu v roku 2012 neustále zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Keďže na pokrytie zvýšených verejných výdavkov nestačili ani zvýšené sadzby daní pre podnikateľský sektor, siahla vláda aj po nástrojoch neštandardných. Jedným z nich boli aj daňové licencie, ktoré sa už pri ich zrode stretli s odporom podnikateľského sektora. Ide vlastne o minimálnu daň, ktorú musí odviesť väčšina firiem bez ohľadu na to, či sú v zisku alebo v strate. Vláda sa pritom nikdy netajila tým, že primárnym cieľom tohto opatrenia je získanie dodatočných 110 miliónov eur do štátneho rozpočtu. Ignorovala však varovné hlasy upozorňujúce na negatívne dôsledky takéhoto opatrenia na podnikateľskú aktivitu.

Po prvom roku od ich zavedenia možno skonštatovať, že daňové licencie svoju úlohu splnili – teda z pohľadu rezortu financií. Firmy odviedli do štátneho rozpočtu ešte o niečo viacej, než to vláda pôvodne predpokladala. Iný názor na licencie však majú podnikatelia, ktorí sú čoraz viacej rozčarovaní z rastúceho daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku. Dodatočné daňové zaťaženie sťažilo pozíciu najmä malým firmám, pre ktorých aj niekoľko stoviek eur daňovej licencie môže sťažiť život. Znižujúcu sa chuť zakladať firmy na Slovensku možno jasne pozorovať aj na údajoch z minulého roka. V roku 2014 na Slovensku vzniklo iba 13 053 firiem, čo je výrazne menej ako v predchádzajúcich rokoch. Záujem opadol práve najmä o eseročky, ktoré sú najviac zaťažené daňami.

Toto pritom nie sú iba suché čísla, ale najmä príbeh o tom, ako hospodárska politika slovenskej vlády dusí malých a stredných podnikateľov. A pritom sú to práve malí a strední podnikatelia, ktorí riskujú svoj kapitál, aby prinášali na trh inovatívne produkty a služby a vytvárali nové pracovné miesta. Bez podnikateľského ducha pritom Slovensko zostane navždy montážnou halou zahraničných spoločností. Práve preto by hlavným cieľom budúcej vlády malo byť vytvorenie takej krajiny, v ktorej sa bude dobre podnikať.

03.07.2015 ďalej
Žitný ostrov ohrozuje najväčšia toxická skládka na Slovensku!

Koncom marca sa TV BA venovala situácii ilegálnej starej skládky s neznámym obsahom a množstvom chemikálii v bratislavskom Istrocheme, teda niekdajšej „Dimitrovke”, ktorá vyprodukovala možno najväčšiu hromadu toxického odpadu tej doby na Slovensku. Nechcelo sa mi veriť, keď v relácii odborníčka z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) pripustila, že táto skládka v krátkom časovom horizonte môže reálne kontaminovať zdroje pitnej vody na Žitnom ostrov - tie zdroje pitnej vody, ktoré patria v Európe medzi najrozsiahlejšie.

Keď som sa zavŕtal do problematiky podrobnejšie, zostal som ako obarený. Zistil som, že skutočne ide o reálnu a vážnu hrozbu pre chránenú oblasť Žitného ostrova. Navyše, ide o hrozbu, ktorá je aktuálna už dlhodobo. Na problém viackrát upozorňoval aj p. Juraj Štubniak a je mi ľúto že len v posledných mesiacoch, sa zdá, že ľady sa pohýňajú.

Príbeh v skratke znie: skládka pri bratislavskej mestskej časti Vrakuňa vznikla ešte koncom 60. rokov minulého storočia. Zo vtedajších Chemických závodov Juraja Dimitrova, umiestnili približne 90-tisíc kubických metrov toxického odpadu v kovových sudoch priamo na dno vyschnutého mŕtveho ramena Dunaja, a to bez toho, aby bol tento odpad hocijakým spôsobom izolovaný od okolia. Následne to zasypali z výstavby vodného diela v Gabčíkove (VDG). Všetko sa pekne zakrylo a bolo po probléme v duchu myšlienky: čo oko nevidí, to srdce nebolí. Medzitým sa dobudovalo VDG, čo spôsobilo, že za uzáverom spodné vody stúpli a dosiahli úroveň zakopaných sudov. Tie zub času, samozrejme, nešetrí. Vyzerá to tak, že postupne podliehajú korózii a ich obsah znečisťuje spodné vody…

V roku 2002 na príkaz starostu Vrakune bol vydaný zákaz používať vodu z miestnych studní: občania ju nielenže nesmeli piť, ale ňou ani zalievať záhrady! Tento zákaz je platný doteraz.

Pri odhadovanej rýchlosti šírenia toxickej vlny spodnými vodami tri až päť kilometrov za rok možno predpokladať, že najneskôr za desať rokov, a možno aj oveľa skôr, dosiahne kontaminácia rezervoár vody pod Žitným ostrovom a neodvratne zničí zásoby pitnej vody!

Je preto nutné, aby ministerstvo životného prostredia a vláda okamžite konali! Predpokladaný objem finančných prostriedkov na sanáciu môže dosiahnuť desiatky, podľa istých zdrojov dokonca stovky miliónov eur, pričom treba mať na pamäti, že táto suma každým dňom narastá. Minister životného prostredia dobre pozná zoznam najzávažnejších envirozáťaží tejto krajiny, a tak právom, predovšetkým s ohľadom na obrovský rozsah dopadu, ktorá by nezasiahla len priamo oblasť Žitného ostrova, ale aj ďalšie oblasti Slovenska zásobované pitnou vodou práve z tunajších studní, môžeme dúfať, že problém „Dimitrovka” bude mať tú najvyššiu možnú prioritu.

V jednom však nemám predsa len celkom jasno: netuším, že nakoľko bude stačiť na vyrešenie tohto problému vyčlenených 17 miliónov z rezortu eur na staré ilegálne skládky?! Zostáva tak len dúfať, že ministerstvo to s takouto sumou nemyslí celkom vážne a konečná čiastka na sanáciu bude minimálne o desatinnú čiarku vyššia…. Od toho tu máme eurofondy.

Kvôli závažnosti situácie som sa vo štvrtok v pléne NR SR na tradičnej Hodine otázok pána ministra opýtal, aký je aktuálny stav v súvislosti s „Dimitrovkou” a toxickým odpadom, ktorý predstavuje megahrozbu. Posúdenie jeho odpovede už nechám na vás, nájdete ju v prílohe tohto blogu. Poviem azda len toľko, že reakcia šéfa envirorezortu bola dosť všeobecná, miestami odvádzajúca od problému. Dobrou správou však je, že prebieha monitoring a v priebehu júla 2015 by mala byť hotová záverečná správa s konkretným riešením.

Pán minister, sľubujeme, že aj v júli tu budeme a znova sa opýtame na túto neodkladnú úlohu - a budeme sa pýtať a konať dovtedy, kým neuvidíme uspokojivý zoznam konkrétnych opatrení, ktoré sa vykonali a prioritne vykonajú, aby sa zábránilo hroziacej ekologickej katastrofe na Žitnom ostrove.

21.05.2015 ďalej
Ako politika Smeru likviduje malé a stredné firmy

Za posledné dva roky skončilo na Slovensku 22 tisíc živnostníkov.

Malé a stredné podniky sú chrbtovou kosťou každej dobre fungujúcej ekonomiky. Výrazným spôsobom sa podieľajú na tvorbe HDP, na vytváraní pracovných miest a sú tiež významným nositeľom inovácií. Tieto podniky sa na rozdiel od veľkých globálnych spoločností viažu na svoju krajinu a región a nerozmýšľajú o prípadnom odchode do lacnejších krajín pri poklese aktuálnej ziskovosti podniku. Každá rozumná vláda sa preto snaží urobiť všetko pre to, aby vytvorila čo najideálnejšie prostredie pre ich fungovanie a rozvoj.

Slovensko však podľa tohto kritéria medzi rozumné krajiny rozhodne nepatrí. Kroky vlády Roberta Fica v posledných rokoch spôsobujú, že sa postavenie malých a stredných podnikov výrazne komplikuje. Vláda svojimi opatreniami zvýšila daňové a odvodové zaťaženie živnostníkov, ale aj administratívnu náročnosť podnikania na Slovensku. Štát nakladá na plecia vlastných živnostníkov a majiteľov malých podnikov čoraz väčšie bremeno, keďže rastie potreba financovať čoraz štedrejšie sociálne programy vlády. O enormnom daňovom a odvodovom zaťažení práce na Slovensku pritom hovorí aj nedávna spoločná štúdia OECD a Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR, a jedným dychom navrhuje zníženie tohto zaťaženia.

Rastúce bremeno malé a stredné podniky prestávajú byť schopné znášať. V posledných rokoch neustále stúpa počet živnostníkov, ktorí boli nútení ukončiť svoju živnosť. V lete roku 2014 bolo na Slovensku menej ako 220-tisíc živnostníkov, pričom za posledné dva roky ich ubudlo asi 22-tisíc. Počet živností padol na najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov. O nič lepšie sa nedarilo ani malým a stredným podnikom, ktorých počet sa v roku 2013 po prvýkrát v histórii Slovenska znížil.

Ako by toto všetko nestačilo, udalosti posledných týždňov jasne dokazujú, že vláda Roberta Fica zlyháva v ochrane malých a stredných podnikov (a nielen) v oblasti stavebníctva. Kauza „reštrukturalizácie“ Váhostavu, megaspoločnosti, ktorú vlastní Juraj Široký jasne ukazuje, že krajina Roberta Fica nie je krajinou pre malých. Váhostav plánuje v rámci reštrukturalizácie zaplatiť len 15 % svojich záväzkov, pričom najväčšmi to postihne práve dodávateľov z radov malých a stredných podnikov. Hrozba bankrotov a exekúcií sa presunula na malých veriteľov-subdodávateľov, zatiaľ čo Váhostav Juraja Širokého sa naďalej môže uchádzať o štedré štátne zákazky. K tejto situácii viedla nečinnosť vládnej strany, ktorá nielenže s vlastným riešením situácie veriteľov neprišla, ale odmietla všetky opozičné návrhy, ktoré mohli živnostníkov ochrániť pred existenčnými problemami. Teraz to už zrejme žiadna mimoriadna schôdza parlamentu nezmení. Smutné pritom je, že riešenie ohľadne Váhostavu a problémov jeho drobných subdodávateľov bolo, chýbal však aktívny a včasný zásah vlády v prospech malých veriteľov. Vláda sa však iba pasívne prizerá, ako Váhostav ničí ekonomické zázemie rodín malých podnikateľov v stavebníctve.

Čo robiť, aby malé a stredné podniky mali na Slovensku jasnejšiu a lepšiu budúcnosť? Na začiatok by azda postačilo niekoľko základných opatrení. Predovšetkým treba znížiť daňové a odvodové zaťaženie malých a stredných podnikov. Odstrániť kontraproduktívne nástroje, akými sú daňové licencie alebo predĺžené odpisy. Je treba znížiť administratívnu náročnosť podnikania a odbúrať povinnosti, ktorých prínos je otázny a znamenajú iba administratívnu a finančnú záťaž pre malých podnikateľov (napr. zdravotná služba). Je potrebné zabezpečiť účinnú ochranu malých a stredných podnikov, ktoré sú v pozícii subdodávateľov veľkých podnikov v prípade veľkých verejných investícií. Bolo by vhodné ešte posilniť možnosti štátu pri financovaní malých podnikov – osobitne v prípade technologických startupov. Neblokovať možnosť vzniku nových podnikateľských subjektov istou pasivitou štátnych úradov. Nesmieme špekulovať ako krátiť podporné zdroje, najmä, keď sú z fondov EÚ a sú dávno pripravené ako v prípade mladých farmárov.

Tieto opatrenia zrejme nevyriešia všetky problémy malých a stredných podnikov na Slovensku. Ide však o dôležité prvé kroky na ceste k zdravej ekonomike, ktorej motorom budú práve dynamické malé a stredné podniky.

10.04.2015 ďalej