Csicsai Gábor

Udalosti
Prevziať
HIDMONDO_2015-12-3_NET.pdf HIDMONDO_2015-09-30_NET.pdf HIDmondo_all_04.pdf

Články

... aby už nebolo viac neznámych túlavých psov, aby nebolo viac stratených alebo utečených štvornohých priateľov človeka.

Stupeň rozvoja tej-ktorej spoločnosti sa odzrkadľuje najmä v tom, ako sa správa voči svojim bezbranným členom, nech už hovoríme o ľuďoch či o zvieratách. Postavenie domácich zvierat, a najmä psov v živote človeka sa podstatne zmenilo. Z niekdajších strážcov a ochrancov domovov a chlpáčov sa stali psíkovia, priatelia, ba dokonca druhovia, ktorí často nahrádzajú blízkych ľudí.

Je zákonité, že sa objavila aj tienistá stránka veci, plemenný chov a kšeftovanie v záujme uspokojovania nároku/dopytu po psíkoch.

Sú/boli aj takí, ktorí si psa pomýlili sa chovnou ošípanou, založili farmy s mnoho tuctami, ba dokonca mnohými stovkami chovných sučiek, vyslovene za účelom produkcie aktuálne dopytovaných plemien. Rozhodovala jediná vec: počet psíkov na predaj, bez ohľadu na zachovanie výzoru a charakteru daného psieho plemena. V dôsledku spoločenských zmien však nenarástol len počet chovateľov, ale aj počet nezodpovedných majiteľov psov. Badáme okolo seba čoraz viac opustených, vyhodených, ba dokonca aj zmučených a uhynutých následkom tých najdrsnejších psích zápasov.

Práve táto čierna kronika nás priviedla k rozhodnutiu, aby sme tento problém riešili. A keď hovoríme o riešení, musíme uvažovať komplexne a v súvislostiach, prijať zákon na európskej úrovni, ktorý komplexne upravuje chov psov.

Základom je, aby sme so psami nenakladali ako s vecou, ale ako s cítiacou bytosťou. To znamená, že okrem jedla a pitia im prináleží mentálny/emocionálny komfort. Duševné schopnosti psov sú na úrovni 4-5-ročného dieťaťa, musíme ich rovnako socializovať a vychovávať v záujme toho, aby dokázali zapadnúť do svojho prostredia, aby ani nechtiac nikdy neohrozovali človeka alebo iné zviera, avšak zároveň aby ani oni netrpeli a mentálne sa im neubližovalo. A za toto všetko zodpovedá človek, majiteľ psa. Túto zodpovednosť môžeme uplatniť len tak, že čitateľne spojíme majiteľa so psom. Práve preto je, v prípade každého psa staršieho ako 3 mesiace, povinné mikročipové značenie, ktoré neodvolateľne umožňuje identifikáciu majiteľov. Naším cieľom bolo dosiahnuť, aby každý majiteľ prijal zodpovednosť, aby nebolo viac neznámych túlavých psov, stratených alebo utečených štvornohých priateľov človeka, a aby sme zastavili chov psov pre kšeft.

V rámci zákona sme určili aj zodpovednosť samospráv. Štát, ako príklad hodný nasledovania, inštaluje v každom obvode najmenej 1 karanténu, ktorá môže slúžiť aj ako dočasný psí útulok, a ktorej hlavným účelom bude prijímať mučené psi. Vo Veľkom Krtíši a v Trnave už fungujú. Konečným cieľom je inštitucionalizovať záchranu psov formou profesionálneho útulku v každom okrese, prevádzkovaného samosprávami. Legislatívne základy pre uskutočnenie tohto cieľa sme položili.

26.11.2019 ďalej
Fakty na margo zrušeného projektu farmy ošípaných v Palárikove ...

Fakty:

1.) v produkcii bravčového mäsa sme sebestační ledva na 40%.

2.) viac ako 90% kupujúci uprednostňuje nižšiu cenu, de facto si z pultu vyberá lacnejší tovar/mäso.

3.) lacný tovar, vrátane bravčového mäsa možno vyprodukovať výlučne veľkopodnikovými technológiami, vo veľkom množstve, v nižšej, avšak zdraviu ešte nezávadnej kvalite.

4.) „Dáni” na to rýchlo prišli, nakoľko už pol storočia sa na inštitucionálnej úrovni zaoberajú predovšetkým otázkami chovom ošípaných, a tieto výsledky sú dostupné pre každého jedného farmára.

5) Avšak kým doma chovajú na farmách 200-300 prasníc, u nás majú v dôsledku absencie jasných limitov produkcie veľké oči, a budujú farmy o kapacite niekoľko tisíc ošípaných.

6) Ich podrobne vypracované výrobné technológie dodržiavajú všetky predpisy EÚ ako aj ďalšie normy, avšak každý ich krok je motivovaný výlučne hospodárskym výsledkom.

7) Nepísané, avšak na u nás zaužívané ľudské pravidlá a pravidlá ochrany životného prostredia neberú ohľad, avšak žiaľ, nie sú za to ani postihnuteľní.

8) pach pochádzajúci z výrobných procesov nikde na svete nepovažujú za znečisťovanie životného prostredia, avšak jednoznačne znižujú životný komfort okolitého obyvateľstva.

9) Záležitosti spojené s takýmito a podobnými biotopmi možno regulovať, avšak toto je v kompetencii samospráv.

10) Samospráva je najväčšou silou v tomto štáte, v zmysle ktorej konečné rozhodnutie prislúcha miestnemu obyvateľstvu, zastupiteľstvu zvolenému v samosprávnych voľbách.

◦ EIA je len sumarizáciou ministerstva, ktoré vyhodnocuje rozhodnutia dotknutých miestne/regionálne kompetentných úradov.

◦ ak obyvatelia žijúci v daných obciach nechcú farmy ošípaných, alebo akúkoľvek inú produkciu pod vlastnými oknami, nezávisle od všetkých zmysluplných, a hoci aj nezmyselných dôvodov, majú právo takto rozhodnúť, samospráva je povinná zastupovať vôľu občanov tak, ako tomu bolo teraz v Palárikove. Štát je ešte stále povinný brať ohľad rozhodnutie obyvateľov Palárikova, nech už je toto rozhodnutie akékoľvek.

◦ suma sumárum: aj keby regionálne úrady alibisticky dali súhlas na výstavbu, samospráva, zastupujúc hoci aj subjektívny názor/záujmy občanov, má právo nedať svoj súhlas, čo automaticky znamená koniec projektu.

◦ slovo na záver: v prípade Palárikova patrí uznanie samospráve i občanom, ktorí v symbolickom čase o päť minút dvanásť záležitosť zvrátili. Je to súčasne pozitívny praktický príklad sily uvedeného samosprávneho systému, je to víťazstvo občanov nad alibizmom úradov, nenásytnosťou a aroganciou podnikateľov. Existuje tucet logických a zároveň ľudských argumentov proti takejto koncentrácii výroby na Slovensku, ktoré boli ignorované. Počnúc reálnou hrozbou ASP, cez enormné riziko ekologickej katastrofy spôsobenej megakoncentráciou, ktorú príslušné orgány alibisticky prehliadali spolu s vtedajším vedením samosprávy. Pravdou zostáva, že zákon neporušili. Avšak takýto nezáujem nemôže byť v poriadku.

◦ Našťastie sa v poslednom momente podarilo tento proces nadobro zastaviť. Nie argumentami z brucha, ale vypočutím faktov, ktoré doteraz nebrali do úvahy.

Áno, bola k tomu potrebná úzka spolupráca medzi „konečnou inštanciou” vedenia ministerstiev a medzi primátormi, starostami. Asi tak pred 3 rokmi veterinári odvolali svoj súhlas kvôli zverejneným ASP, a ochrana životného prostredia si vypočula občanov.

◦ a nemajme žiadne ilúzie; investori pohli nebom i zemou v záujme bagatelizácie protiargumentov. My sme však podržali frontu. Nuž, takto nejako by mala vyzerať politika zameraná na občana… zaslúži si uznanie.

Zdroj:GCS

29.10.2019 ďalej
Gábor Csicsai: 10 rokov Most-Híd

Strana Most-Híd vznikla pred desiatimi rokmi v prvom rade ako obranca občianskej spoločnosti proti extrémnym nacionalistom a populistom, reprezentovaným najmä vtedajším Smerom, SNS a HZDS. Vychádzala z toho, že ak im má čeliť, tak sa nemôže vydať tým istým smerom, ale ani smerom nacionálnej výlučnosti a getoizácie maďarskej menšiny v podaní SMK.

V Moste-Híd sa v lete 2009 prvýkrát stretli maďarskí a slovenskí politici, ku ktorým sa pripojili aj predstavitelia ďalších národností a etník, ktorých spájal pocit občianskej súdržnosti, pokojné spolužitie, alebo ak chceme, antipopulizmus aj antinacionalizmus, dôraz na ľudské práva a právny štát. Nie náhodou bolo vtedy v embléme strany slovo spolupráca, hlavne slovensko-maďarská, ako jediná rozumná odpoveď na povestnú „maďarskú kartu“. Tieto základné princípy spájali v Moste-Híd konzervatívnych aj liberálnych politikov, a aj preto sa strana mohla po voľbách v roku 2010 stať súčasťou vládnej koalície.

Po tom, ako liberálna SaS v polovici volebného obdobia poslala na výmennú lavicu svoju vlastnú vládu, nasledovala 4-ročná opozičná politika, ktorá niektorých voličov odradila. V dôsledku toho bol výsledok volieb v roku 2016 výrazne pod 7%. Z toho dôvodu trochu paradoxne sa strana po voľbách roku 2016 stala súčasťou koalície spolu so stranami hodnotovo nekompatibilnými, ktoré dovtedy tvorili jej antipól. Taký bol však výsledok volieb.

Po štyroch rokoch, napriek tomu, že rezorty strany Most-Híd sa môžu chváliť pozitívnymi výsledkami, dnes strana dopláca na toto manželstvo z rozumu, a niektorí hľadajú východisko v obnove „manželstva“ s SMK. So stranou, s ktorou sa Most-Híd zásadne rozišiel roku 2009. Dnes sa ukazuje, že tento hodnotový rozpor spred desiatich rokov sa nedá zo dňa na deň čarovným prútikom prekonať, ani pod hrozbou neúčasti v budúcom parlamente. Pre jeho terapiu sa totiž za desať rokov neurobilo nič, naopak, priekopy sa prehlbovali. Netreba však z toho robiť tragédiu, tobôž tragédiu maďarskej menšiny na Slovensku.

Treba zviesť poctivý zápas o hodnoty, na ktorých táto strana bola vybudovaná, ktorých revitalizácia pri udržaní demokracie a právneho štátu na Slovensku bude mať v najbližších rokoch možno väčší význam, ako si dnes vieme predstaviť.

11.09.2019 ďalej
A naozaj?! Na margo zrušeného zákona o dani pre obchodné reťazce

Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že mám všeobecne vážne výhrady voči jednostranne autoritatívnemu spôsobu riešenia problémov. Ale podobne nemôžem súhlasiť ani s tendenčnou a nepravdivou argumentáciou - hlavne vo veciach verejných, ktorým chýba seriózne zhodnotenie faktov.

To čo ma nateraz vyprovokovalo chopiť sa pera ”resp. klávesnice”, je chaos okolo prijatého/zrušeného zákona o 2,5% - nej dani pre obchodné reťazce z dielne SNS.  Komunikácia niektorých „odborníkov“, že takáto daň by mala za následok okamžite výrazné zvyšovanie cien potravín, je zavádzanie, odborné diletantstvo, alebo, čo je horšie, marketingový ťah na poli politickom. Zamlčať ozajstné príčiny neustáleho pohybu cien potravín je minimálne nezodpovedné, lebo celý agrosektor vedie do slepej uličky.

Ale poďme k faktom. Povedzme si,  taký obyčajný chlieb, ktorý v obchode stojí  - aby sa nám rátalo ľahšie -  v priemere tak  1€ za kg s DPH.  Jeho cena sa roky skoro nehýbe. Skúsme rozmotať, z čoho sa skladá táto cena,  komu a koľko z toho euro pripadne.

Najprv odrátajme 10% na DPH (0,1 € ), čo patrí štátu. Je to vec medzi občanom/kupujúcim a štátom, a mal by kryť- samozrejme  v primeranom pomere - chod štátneho aparátu. Výška DPH na jednotlivé položky  je vecou hlavne  politickej dohody a odzrkadľuje ekonomickú kondíciu štátu. A čo je dôležité, nemení sa často.

Zo zvyšných 90% žijú účastníci trhu.  Berúc od konca: predaj/obchod/ reťazce. Bežná obchodná marža pre potraviny  je 25%, ktorú v prípade chleba tí slušnejší znižujú na 15-20% (0,15 €). Zostatok je výrobná cena od pekára, okolo 65 -70% z ceny na pulte v obchode. Pekár na kg chleba spotrebuje 0,9 kg múky, t. j. zhruba aj toľko pšenice. Pri jej súčasnej cene 170€ / tonu. To znamená náklady až 15% ( 0,16 €) spracovanie na múku v mlynoch, na úrovni 10% (10 centov/kg) a do zvyšných 0,50 € ( 35 - 40%) sa musia zmestiť energie, mzdy zamestnancov, rozvoz, odpisy a prípadne minimálny zisk - ak ostane.

A dostali sme sa k meritu veci. Základnou surovinou v našom prípade je potravinárska pšenica. Nákupná cena v roku 2018  v období žatvy bola na úrovni 150€/ tonu. (t. j. 0,15€/kg). Tá istá pšenica s nákladmi na skladovanie dnes stojí okolo 170€, čo znamená pohyb ceny suroviny 18-20%. V roku 2017 pšenica stála 130€ a v roku 2015  dokonca 230€. V prepočte  za posledné roky to znamená 30 až 70%-ný medziročný pohyb ceny suroviny. Premietnuté do ceny chleba surovina, pšenica, za posledné roky sa  podielala od 13 až 23%,  t.j až 10% -ný pohyb z ceny. Minimálna mzda sa zvyšuje každým rokom. Tá sa premietne do mzdových nákladov do výšky až 10 %, čo znamená  medziročne tak plus 0,5% z ceny chleba na pulte.

Asi ceny energií sa menia najmenšou amplitúdou, takže z hľadiska dopadu na výsledné náklady sú nepodstatné. Ceny bežného chleba za posledné roky sa relevantne nezvyšovali

Myslím, že kalkuláciu môžeme uzavrieť tým, že pohyby v nákladových položkách pri dodávateľoch a prvovýrobcoch sa hýbu v minimálnom pomere, ale skôr v mnohonásobne väčšom pomere, ako tých inkriminovaných 2,5 % , vyrúbaných na úkor marže  obchodníkov. Nikto z nich sa nezaujíma o to, ako sa prvovýroba/dodávatelia vyrovnávajú s pohybmi celosvetových cien surovín a iných nákladov.  Cena musí byť trvalo nízka spolu s „obchodnými podmienkami“, ktoré mnohokrát siahajú až za hranicu únosnosti dodávateľa. Možno je na čase porozmýšľať o prehodnotení obchodnej politiky reťazcov a nelákať zákazníka výlučne na “nízku cenu” pomocou  nižšej kvality, zdierania dodávateľov alebo menších porcií. Možno je na čase znovu objaviť kvalitu, vážiť si zákazníkov  sústredením sa pri predaji na hodnotu za peniaze. Táto zmena vyžaduje prevýchovu armádu zákazníkov naučených na klamnú vidinu ušetrenia pri nakupovaní na uvedomelých ľudí, ktorí si budú vážiť predovšetkým samých seba. Potrvá to dlho, ale nezabúdajme na to, kto je zodpovedný za súčasný stav. Globalizovaný obchod s jeho prehnane trhovo orientovanou stratégiou predaja. Tá, ako mantru nastavila primárne, dokonca ako jediné relevantne kritérium, nízku cenu, ktorá u nás, na Slovensku sa ešte aj pritvrdila, niekedy ignorujúc už aj základné pravidlá slušnosti. Kvalita a tým pádom nepriamo aj zdravie spotrebiteľa, v dlhodobom ponímaní je odstavená na vedľajšiu koľaj.

Len tak na okraj, pred rokmi sa u niektorých vybraných potravín sa DPH znížila o 50%.  To znamená 10% z celkovej ceny tovaru oproti súčasne pertraktovaných 2,5%. Očakávaný efekt znižovania cien bolo dočasne priamo vynútené vtedajším ministrom v priebehu niekoľkých krátkych mesiacov sa vytratil z pultov smerom k pôvodným cenám.

Takže medzi nami „dievčatami“ 2,5 % z hľadiska spotrebiteľa a ani reťazcov nemôže byť až taký problém. Skutočným problémom je potenciálny pokles zisku pre reťazce, ktoré budú chcieť preniesť na zákazníkov.

Za tovar v reťazcoch zaplatia obyvatelia Slovenska, takže  požiadavka štátu, aby boli zdanené na Slovensku, je legitímna. Koniec koncov, ani Európska komisia nevytkla samotné zavedenie dane, ale diskriminatívnu formuláciu pri určení subjektov daňovej povinnosti.

Samozrejme, dala by sa nájsť aj sofistikovanejšia a priechodná forma na to, ako zreálniť oddaňovanie obchodných reťazcov. Za predpokladu, že indície, ktoré inšpirovali tvorcov zákona, sú pravdivé. Nuž, je to vizitka aktuálnych  „odborníkov“ rezortu. Máme tu však stále vážne podozrenie, že reťazce svoje zisky nenápadne prelievajú do materských firiem v zahraničí - pardon optimalizujú hospodársky výsledok - obchádzajúc tak daňové povinnosti na Slovensku. 

Na záver, tvorcovia sa nechali len inšpirovať- síce surovou ale priamočiarou metódou - od reťazcov, ktoré dodávateľov doslova vypaľujú. Spôsobom porovnateľným s teraz zrušeným zákonom  vyberajú extra dane od dodávateľov. Popri povinnej najnižšej cene sú tu rôzne príplatky za umiestnenie tovarov, zliav z obratu, reklamy a podobne. Takto si dokážu “ušetriť ” značné prostriedky,  ktoré vylepšujú ich hospodársky výsledok. Dodávateľ, buď pristúpi na tieto extra príplatky, alebo ho vyradia z pultov. Veď žijeme v období trhovej konkurencie a nech zvíťazí ten lepší, znejú ich argumenty. Vporiadku, ale potom nech to platí všade. Veď reťazcov je na Slovensku  neúrekom. Nech zvíťazí ten lepší ...

15.04.2019 ďalej
Počet živností v SR klesol na najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov!

Obyvatelia Slovenska väčšinou vstupujú do nového roku s radostnými očakávaniami. Výnimku, ale celkom istotne tvoria živnostníci, pre ktorých prvý januárový deň zvyčajne znamená vyššie zdravotné a sociálne odvody. Ani rok 2016 nie je v tomto ohľade výnimkou, minimálne odvody živnostníkov do zdravotnej poisťovne stúpnu v tomto roku o 27,12 EUR a do sociálnej poisťovne o 67,56 EUR. Od roku 2010 minimálne odvody živnostníkov stúpli o 43 %! Kvalita štátom poskytovaných služieb sa pritom v rovnakom období zlepšila iba málo (ak vôbec) a živnostníci stále musia zápasiť s (neraz nezmyselnou) byrokraciou, ktorá niekedy hraničí so šikanovaním zo strany štátnych úradov.

Živnostníci sú pritom základom slovenskej ekonomiky. Vytvárajú veľkú časť HDP a významne sa podieľajú aj na zamestnanosti. Byť živnostníkom pritom nie je ľahké - živnostníci pri svojom podnikaní riskujú svoj majetok, tvrdo pracujú na získaní priazne zákazníkov a modlia sa, aby odberatelia platili faktúry na čas. Popri všetkom musia neustále sledovať zmeny v zákonoch a ďalšej legislatíve, keďže štátne úrady čakajú aj na tú najmenšiu chybu. A ak sa živnostníkovi náhodou finančne nedarí, zo strany štátu ho čakajú pokuty a exekučné vyhrážky.

Človek by preto čakal, že štát bude venovať živnostníkom zvýšenú pozornosť a bude sa im snažiť uľahčiť podnikanie všade tam, kde to je, čo len, trochu možné. Vlády Roberta Fica sa však o živnostníkov nikdy nezaujímali. Vnímali ich skôr ako dojnú kravu na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. SMER-SD sa síce tvári ako sociálno-demokratická strana, jej činy v ekonomickej oblasti však hovoria niečo úplne iné. Výhody a daňové úľavy sú pripravené iba pre veľkých zahraničných investorov, nie pre slovenských živnostníkov. Kým pre Jaguar bol ochotný Robert Fico zniesť aj modré z neba, živnostníkom ostávajú iba oči pre plač – a zvýšené daňovo-odvodové zaťaženie.

Práve preto sú živnostníci na Slovensku čoraz viacej vyčerpaní. Mnohí už nevládzu a svoje živnosti pozastavujú, ak nie rovno rušia. Na konci roku 2014 bolo na Slovensku už menej ako 340-tisíc živnostníkov, pričom od nástupu vlády Roberta Fica v roku 2012 ich ubudlo viac než 38-tisíc. Tento nepriaznivý trend charakterizuje aj fakt, že počet živností poklesol na najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov. Z týchto čísiel musí byť každému jasné, že Slovensko riadené SMER-SD nie je dobrým miestom na podnikanie.

Práve preto prišiel čas na zmenu. Slovensko potrebuje vládu, ktorá chápe problémy malých živnostníkov. Vládu, ktorá zjednoduší podnikanie na Slovensku. Vládu, ktorá zníži daňovo-odvodové bremeno živnostníkov. Vládu, ktorá podporuje nielen nadnárodné korporácie, ale aj domácich drobných podnikateľov. Verím tomu, že strana MOST-HÍD dokáže spolu s partnermi takúto vládu zostaviť. Máme na to, aby sme urobili zo Slovenska miesto, kde sa dobre podniká.

13.01.2016 ďalej
Jahnátek pri podpore malých fariem zlyhal

Štát nebol za rok schopný ani len reagovať na žiadosti o pridelenie poľnohospodárskej pôdy. Drobných farmárov ponuka, tak ako im ju predostrel štát, vôbec nezaujala.

Prilákať a podporiť malých a nových poľnohospodárov, ktorí by pestovali zeleninu, chovali hospodárske zvieratá a dosiahnuť tak až 80 percent potravinovej sebestačnosti krajiny sa Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zjavne nedarí. Vyhlásil to v piatok (4. 12.) pred novinármi Gabriel Csicsai, poslanec NR SR za Most-Híd.

Ako pripomenul, 1.1. 2015 vstúpil do platnosti zákon z dielne rezortu pôdohospodárstva, na základe ktorého malí a strední poľnohospodári môžu požiadať o prenájom pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF) a to maximálne do výšky 28 hektárov: „Na prvý pohľad ide mimoriadne lákavú ponuku a dokonca aj správny koncept vlády pre vidiek a poľnohospodárov.“

Na Slovensku je dnes podľa poslanca registrovaných vyše 12-tisíc stredných a malých poľnohospodárskych podnikov, pričom k 1. 12. 2015 prejavilo záujem o túto pôdu len 182 z nich. „Do konca októbra tohto roku bolo možné prehodnotiť až 75 percent doterajších zmlúv o prenájme pôdy a vyhovieť tak žiadateľom. Ani jeden z nich však nedostal od ministerstva ani len odpoveď a k žiadnemu prerozdeleniu pôdy a uzatvoreniu nových nájomných zmlúv doteraz nedošlo,“ upozornil poslanec.

Ako ďalej Csicsai uviedol, ďalšou otázkou je, že čo spôsobuje tento nezáujem drobných farmárov o túto, na prvý pohľad lukratívnu, ponuku štátu. „Som presvedčený, že zámer podporiť malých a stredných podnikov je dobrý, avšak samotný zákon má vážne rezervy, keďže jeho aplikačná prax je blízka nule. Bohužiaľ, minister Jahnátek podporuje drobných farmárov iba vyhláseniami a pritom zvýhodňuje veľkých investorov. Nízky počet žiadostí o pôdu zo strany malých gazdov jednoznačne potvrdzuje, že rýdzo politická nominácia nestačí na odborne funkčné vedenie rezortu,“ vysvetlil Csicsai.

Ako dodal, dnes podiel poľnohospodárstva na výkone národného hospodárstva Slovenska predstavuje len úbohé tri percentá, podobne ako zamestnanosť. „A to napriek tomu, že Slovensko je agrárnou krajinou a poľnohospodárstvo tu predstavuje tradičné odvetvie. Úpadok poľnohospodárskej aktivity má katastrofálne dôsledky najmä na vidiecke lokality, v ktorých dochádza k vyľudňovaniu.“

04.12.2015 ďalej
Výrobné haly požierajú našu ornú pôdu

Každý vie, že kvalitná orná pôda je dôležitým bohatstvom krajiny. Presnejšie, každý okrem vlády Roberta Fica. Ľahkovážnosť, akou súčasná slovenská vláda rozdáva kvalitnú ornú pôdu zahraničným investorom v priemysle, sa totiž dá len ťažko vysvetliť racionálne. Ak sa orná pôda pretransformuje na priemyselný park, je pre poľnohospodárstvo navždy stratená. Pôdny fond Slovenska pritom nie je taký veľký, aby sme tieto straty mohli nechať bez slova. Až príliš často sa kvalitná orná pôda mení na stavebné pozemky pod výrobnými halami a logistickými centrami. Je preto otázne, či potrebujeme využívať práve našu pôdu na uplácanie zahraničných investorov.

Plánovaná investícia firmy Jaguar na Slovensku je nepochybne pozitívom pre budúcnosť slovenskej ekonomiky. Tisíce nových pracovných miest a státisíce vyrobených áut však majú aj svoje tienisté stránky. Slovensko nezískalo túto investíciu kvalitou svojho investičného prostredia, ale najmä investičnými stimulmi, ktorých súčasťou je aj poskytnutie pozemkov pre výstavbu výrobného závodu zdarma pre zahraničného investora. Plánovaný závod sa bude pritom rozprestierať na pozemkoch, ktoré sú dnes klasifikované ako orná pôda. Z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude nutné vyňať až 440 hektárov pôdy, pričom 160 hektárov patrí do skupiny chránených pôd. Pýtame sa – naozaj nebol taký výber lokality, kde by za obeť nepadla orná pôda?

Ak aj akceptujeme, že iná možnosť na lokalizáciu investície nebola, mohli by sme očakávať, že zahraničný investor uhradí aspoň odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy. Opak je však pravdou. Vláda Roberta Fica vyšla veľmi rýchlo v ústrety zahraničnej firmy, keď už v lete oslobodila veľkých investorov od platenia tohto odvodu. Touto zmenou podľa odhadov expertov automobilka ušetrí zhruba 23 miliónov eur. Evidentne však ani to pre zahraničného investora nestačilo. Práve teraz je na stole ďalšia úprava nariadenia vlády o odvodoch za odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorej skrytým cieľom je zvýšiť celkovú sumu investičnej pomoci zahraničnému investorovi. 23 miliónov eur sa v nových podmienkach neodpustí priamo automobilke, ale štátnej spoločnosti, ktorá výkup pozemkov organizuje. Týchto 23 miliónov sa preto nezapočíta do limitu pre investičnú pomoc, čím štát získa priestor na poskytnutie ďalšej investičnej pomoci v tejto sume. Štát sa teda vzdáva vzácnej pôdy a investor nemusí zaplatiť ani cent.

Pôda je naše bohatstvo, preto by sme ju mali lepšie chrániť. Stojí za to pouvažovať o tom, akých výsledkov by bolo slovenské poľnohospodárstvo schopné, ak by dostala čo i len časť pomoci smerujúcej zahraničným investorom. Verím tomu, že i slovenskí poľnohospodári by vedeli vytvoriť tisíce pracovných miest, ktoré by boli lokálne a trvalo udržateľné. Musíme sa rozhodnúť, ako bude vyzerať náš vidiek v budúcnosti – úrodné polia alebo chladné priemyselné haly.

02.11.2015 ďalej
Vláda podľa Mostu-Híd rozdáva pôdu bez protihodnoty

Podľa poslanca Gabriela Csicsaia je strata kvalitnej pôdy privysokou cenou za investície

BRATISLAVA 1. novembra (SITA) - Vláda SR podľa poslanca za stranu Most-Híd Gabriela Csicsaia plytvá poľnohospodárskou pôdou. Ako sa uvádza v stanovisku strany, v rámci podpory investícií sa vláda vzdáva kvalitnej ornej pôdy, pričom od investorov za to nepýta dostatočnú protihodnotu. Príkladom je podľa Csicsaia aj plánovaná výstavba automobilky pri Nitre.

"Ak aj akceptujeme, že iná možnosť na lokalizáciu investície nebola, mohli by sme očakávať, že zahraničný investor uhradí aspoň odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy. Opak je však pravdou," povedal Csicsai. Vláda podľa neho vyšla investorovi veľmi rýchlo v ústrety už v lete, keď oslobodila veľkých investorov od platenia tohto odvodu. Zároveň zdôraznil, že podľa expertov automobilka takto ušetrí zhruba 23 miliónov eur. "Teraz je na stole ďalšia úprava nariadenia vlády o odvodoch za odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorej skrytým cieľom je zvýšiť celkovú sumu investičnej pomoci zahraničnému investorovi," uviedol Csicsai. Suma 23 miliónov eur sa podľa neho v nových podmienkach neodpustí priamo firme Jaguar, ale štátnej spoločnosti, ktorá výkup pozemkov organizuje. "Týchto 23 miliónov sa preto nezapočíta do limitu pre investičnú pomoc, čím štát získa priestor na poskytnutie ďalšej investičnej pomoci v tejto sume. Štát sa teda vzdáva vzácnej pôdy a investor nemusí zaplatiť ani cent," povedal poslanec.

Csicsai zároveň zdôrazňuje, že pôda využitá pri výstavbe priemyselných objektov je pre poľnohospodárstvo navždy stratená. "Pôdny fond Slovenska pritom nie je taký veľký, aby sme si tieto straty mohli dovoliť," povedal s tým, že nespochybňuje, že plánovaná investícia automobilky bude prínosom pre budúcnosť slovenskej ekonomiky. Na druhej strane je však podľa jeho slov cena za investíciu z cudziny privysoká. "V tomto prípade z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude nutné vyňať až 440 hektárov pôdy, pričom 160 hektárov patrí do skupiny chránených pôd. Som presvedčený, že skutočne schopná vláda by vyjednala pre automobilku lokalitu, v ktorej by sa štát nemusel nevyhnutne vzdať tak rozsiahleho územia kvalitnej ornej pôdy," dodal poslanec.

Nová automobilka Jaguar Land Rover, ktorá plánuje postaviť pri Nitre svoj závod, vytvorí priamo od dvoch- do štyritisíc pracovných miest. Počíta sa však sekundárne aj so vznikom ďalších nových pracovných miest v subdodávkach. To, že by mala automobilka vytvoriť spomínaný počet nových pracovných miest a preinvestovať viac ako jednu miliardu eur, zverejnila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v investičnom zámere, ktorý už v mene závodu Automotive Nitra Project predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Podľa zverejnených údajov v investičnom zámere by mala nitrianska automobilka vyrábať ročne od 150- do 300-tisíc vozidiel. S výstavbou závodu sa má začať už v budúcom roku. Začiatok prevádzky je naplánovaný na roky 2018 až 2019. Závod novej automobilky sa má rozprestierať na ploche 200 až 300 hektárov.

01.11.2015 ďalej
Nižšiu DPH na vybrané potraviny slabší sotva pocítia

Výhody opatrenia vlády, ktoré bolo predložené zákerným spôsobom, si budú užívať predovšetkým ekonomicky silnejšie skupiny obyvateľstva, tvrdí poslanec strany Most-Híd Gabriel Csicsai.

Takto selektovaný zoznam potravín so zníženou sadzbou DPH, ktorý po dlhých mesiacoch predstavila vládna strana prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o dani z pridanej hodnoty v poslednej chvíli na konci rozpravy v NR SR, je podľa Gabriela Csicsaia, žiaľ, opäť nekoncepčným a neadresným krokom.

„Ak je naozaj snahou pomôcť ekonomicky slabším, citlivejším skupinám obyvateľstva - rodín, sumu, určenú pre toto opatrenie, teda Ficom avizovaných 77 miliónov eur, mohla vláda radšej posunúť priamo cieľovým rodinám,“ uviedol poslanec NR SR za Most-Híd.

Ako ďalej upozornil, znižovanie DPH na potraviny v podobe, ako ho predložil Smer a dnes schválil parlament, zvýhodňuje skôr skupinu obyvateľstva, ktorá si môže dovoliť odvádzať daň štátu formou DPH.

„Ekonomicky silnejší minú viac na potraviny a zároveň si budú užívať vyššie výhody. Nehovoriac o tom, že nižšia daň z pridanej hodnoty sa nemusí automaticky podpísať pod zníženie cien vybraných tovarov v obchodoch,“ podčiarkol Csicsai, ktorý spôsob, akým vláda predložila do NR SR pozmeňujúci návrh so zoznamom potravín, na ktoré sa znížená DPH bude uplatňovať, označil za zákerný.

„Aj keď Fico argumentuje, že opatrenie vlády sleduje podporu domácej potravinárskej produkcie, nemyslím si, že to bude fungovať. Rozhodne by bolo efektívnejšie, keby štát tých 77 miliónov investoval do podpory spracovateľského priemyslu a na podporu malých gazdovstiev a mladých farmárov. Takto by mohlo vzniknúť od dvoch do päťtisíc pracovných miest a zároveň by sme vedeli znížiť ceny všetkých - aj najobľúbenejších potravín na Slovensku o 10%, “ vysvetli Gabriel Csicsai, pričom dodal, že aj keď v zásade znižovanie DPH na potraviny víta, okolnosti a spôsob, akým to urobila vláda Smeru, sú pre neho neprijateľné. „Smer to robí, žiaľ, účelovo a nedá sa to nazvať inak ako Potemkinovou dedinou,“ dodal na záver Csicsai.

01.10.2015 ďalej
Rozvoj vidieka je našou prioritou

Poslanec strany Most-Híd a garant programu pre udržateľný vidiek Gábor Csicsai sa dnes stretol s predstaviteľmi Vidieckej platformy.

Diskutovali o možnostiach a iniciatívach na zlepšenie situácie malých rodinných firiem, možnosti predaja z dvora, prístupu mladých začínajúcich farmárov k pôde a k štartovaciemu kapitálu. Za jeden z vážnych problémov považuje poslanec Csicsai súčasný stav legislatívy. „Posledné zmeny zákona síce deklarujú podporu malých farmárov, no v skutočnosti sú bezzubé,“ uviedol poslanec Gábor Csicsai.

Zároveň sa zhodli na tom, že táto problematika si vyžaduje systematický prístup vo forme konceptu dlhodobého rozvoja vidieka a podporu zo strany štátu a samospráv. „Obe strany potvrdili, že ich vzájomná spolupráca – občianskeho združenia Vidiecka platforma a politickej strany Most-Híd, ktorej jednou z hlavných priorít je rozvoj vidieka, môže byť pre úspech veci veľmi prospešná,“ dodal poslanec Gábor Csicsai. Program strany Most-Híd Občianska vízia venuje celú kapitolu Udržateľný vidiek tejto problematike.

17.07.2015 ďalej
Prečo Slovensko nemôže byť rajom pre podnikateľov?

Dodatočné daňové zaťaženie sťažilo pozíciu najmä malým firmám, pre ktorých aj niekoľko stoviek eur daňovej licencie môže sťažiť život.

Vláda Roberta Fica od svojho nástupu v roku 2012 neustále zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Keďže na pokrytie zvýšených verejných výdavkov nestačili ani zvýšené sadzby daní pre podnikateľský sektor, siahla vláda aj po nástrojoch neštandardných. Jedným z nich boli aj daňové licencie, ktoré sa už pri ich zrode stretli s odporom podnikateľského sektora. Ide vlastne o minimálnu daň, ktorú musí odviesť väčšina firiem bez ohľadu na to, či sú v zisku alebo v strate. Vláda sa pritom nikdy netajila tým, že primárnym cieľom tohto opatrenia je získanie dodatočných 110 miliónov eur do štátneho rozpočtu. Ignorovala však varovné hlasy upozorňujúce na negatívne dôsledky takéhoto opatrenia na podnikateľskú aktivitu.

Po prvom roku od ich zavedenia možno skonštatovať, že daňové licencie svoju úlohu splnili – teda z pohľadu rezortu financií. Firmy odviedli do štátneho rozpočtu ešte o niečo viacej, než to vláda pôvodne predpokladala. Iný názor na licencie však majú podnikatelia, ktorí sú čoraz viacej rozčarovaní z rastúceho daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku. Dodatočné daňové zaťaženie sťažilo pozíciu najmä malým firmám, pre ktorých aj niekoľko stoviek eur daňovej licencie môže sťažiť život. Znižujúcu sa chuť zakladať firmy na Slovensku možno jasne pozorovať aj na údajoch z minulého roka. V roku 2014 na Slovensku vzniklo iba 13 053 firiem, čo je výrazne menej ako v predchádzajúcich rokoch. Záujem opadol práve najmä o eseročky, ktoré sú najviac zaťažené daňami.

Toto pritom nie sú iba suché čísla, ale najmä príbeh o tom, ako hospodárska politika slovenskej vlády dusí malých a stredných podnikateľov. A pritom sú to práve malí a strední podnikatelia, ktorí riskujú svoj kapitál, aby prinášali na trh inovatívne produkty a služby a vytvárali nové pracovné miesta. Bez podnikateľského ducha pritom Slovensko zostane navždy montážnou halou zahraničných spoločností. Práve preto by hlavným cieľom budúcej vlády malo byť vytvorenie takej krajiny, v ktorej sa bude dobre podnikať.

03.07.2015 ďalej
Žitný ostrov ohrozuje najväčšia toxická skládka na Slovensku!

Koncom marca sa TV BA venovala situácii ilegálnej starej skládky s neznámym obsahom a množstvom chemikálii v bratislavskom Istrocheme, teda niekdajšej „Dimitrovke”, ktorá vyprodukovala možno najväčšiu hromadu toxického odpadu tej doby na Slovensku. Nechcelo sa mi veriť, keď v relácii odborníčka z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) pripustila, že táto skládka v krátkom časovom horizonte môže reálne kontaminovať zdroje pitnej vody na Žitnom ostrov - tie zdroje pitnej vody, ktoré patria v Európe medzi najrozsiahlejšie.

Keď som sa zavŕtal do problematiky podrobnejšie, zostal som ako obarený. Zistil som, že skutočne ide o reálnu a vážnu hrozbu pre chránenú oblasť Žitného ostrova. Navyše, ide o hrozbu, ktorá je aktuálna už dlhodobo. Na problém viackrát upozorňoval aj p. Juraj Štubniak a je mi ľúto že len v posledných mesiacoch, sa zdá, že ľady sa pohýňajú.

Príbeh v skratke znie: skládka pri bratislavskej mestskej časti Vrakuňa vznikla ešte koncom 60. rokov minulého storočia. Zo vtedajších Chemických závodov Juraja Dimitrova, umiestnili približne 90-tisíc kubických metrov toxického odpadu v kovových sudoch priamo na dno vyschnutého mŕtveho ramena Dunaja, a to bez toho, aby bol tento odpad hocijakým spôsobom izolovaný od okolia. Následne to zasypali z výstavby vodného diela v Gabčíkove (VDG). Všetko sa pekne zakrylo a bolo po probléme v duchu myšlienky: čo oko nevidí, to srdce nebolí. Medzitým sa dobudovalo VDG, čo spôsobilo, že za uzáverom spodné vody stúpli a dosiahli úroveň zakopaných sudov. Tie zub času, samozrejme, nešetrí. Vyzerá to tak, že postupne podliehajú korózii a ich obsah znečisťuje spodné vody…

V roku 2002 na príkaz starostu Vrakune bol vydaný zákaz používať vodu z miestnych studní: občania ju nielenže nesmeli piť, ale ňou ani zalievať záhrady! Tento zákaz je platný doteraz.

Pri odhadovanej rýchlosti šírenia toxickej vlny spodnými vodami tri až päť kilometrov za rok možno predpokladať, že najneskôr za desať rokov, a možno aj oveľa skôr, dosiahne kontaminácia rezervoár vody pod Žitným ostrovom a neodvratne zničí zásoby pitnej vody!

Je preto nutné, aby ministerstvo životného prostredia a vláda okamžite konali! Predpokladaný objem finančných prostriedkov na sanáciu môže dosiahnuť desiatky, podľa istých zdrojov dokonca stovky miliónov eur, pričom treba mať na pamäti, že táto suma každým dňom narastá. Minister životného prostredia dobre pozná zoznam najzávažnejších envirozáťaží tejto krajiny, a tak právom, predovšetkým s ohľadom na obrovský rozsah dopadu, ktorá by nezasiahla len priamo oblasť Žitného ostrova, ale aj ďalšie oblasti Slovenska zásobované pitnou vodou práve z tunajších studní, môžeme dúfať, že problém „Dimitrovka” bude mať tú najvyššiu možnú prioritu.

V jednom však nemám predsa len celkom jasno: netuším, že nakoľko bude stačiť na vyrešenie tohto problému vyčlenených 17 miliónov z rezortu eur na staré ilegálne skládky?! Zostáva tak len dúfať, že ministerstvo to s takouto sumou nemyslí celkom vážne a konečná čiastka na sanáciu bude minimálne o desatinnú čiarku vyššia…. Od toho tu máme eurofondy.

Kvôli závažnosti situácie som sa vo štvrtok v pléne NR SR na tradičnej Hodine otázok pána ministra opýtal, aký je aktuálny stav v súvislosti s „Dimitrovkou” a toxickým odpadom, ktorý predstavuje megahrozbu. Posúdenie jeho odpovede už nechám na vás, nájdete ju v prílohe tohto blogu. Poviem azda len toľko, že reakcia šéfa envirorezortu bola dosť všeobecná, miestami odvádzajúca od problému. Dobrou správou však je, že prebieha monitoring a v priebehu júla 2015 by mala byť hotová záverečná správa s konkretným riešením.

Pán minister, sľubujeme, že aj v júli tu budeme a znova sa opýtame na túto neodkladnú úlohu - a budeme sa pýtať a konať dovtedy, kým neuvidíme uspokojivý zoznam konkrétnych opatrení, ktoré sa vykonali a prioritne vykonajú, aby sa zábránilo hroziacej ekologickej katastrofe na Žitnom ostrove.

21.05.2015 ďalej