Csicsai Gábor

Udalosti
Prevziať
HIDMONDO_2015-12-3_NET.pdf HIDMONDO_2015-09-30_NET.pdf HIDmondo_all_04.pdf

"Nič nie je ťažké pre toho,

kto chce"

  • Home Slider Rand 3
  • Home Slider Rand 6
  • Home Slider 9
  • Home Slider Rand 8
  • Home Slider 1
  • Home Slider 2
  • Home Slider Rand 1
  • Home Slider 3
  • Home Slider Rand 2
  • Home Slider 4
  • Home Slider 5
  • Home Slider Rand 4
  • Home Slider 6
  • Home Slider Rand 5
  • Home Slider 7
  • Home Slider 8
  • Home Slider Rand 7
  • Home Slider 10
  • Home Slider 11
  • Home Slider 20
  • Home Slider 21
  • Home Slider 22
  • Home Slider Rand 9
  • Home Slider 12

Parlamentná agenda

Hodina otázok Návrhy zákonov
Chcem sa stať sympatizantom
Úspešne ste sa prihlásili na odber
Sympatizujem

Články

... aby už nebolo viac neznámych túlavých psov, aby nebolo viac stratených alebo utečených štvornohých priateľov človeka.

Stupeň rozvoja tej-ktorej spoločnosti sa odzrkadľuje najmä v tom, ako sa správa voči svojim bezbranným členom, nech už hovoríme o ľuďoch či o zvieratách. Postavenie domácich zvierat, a najmä psov v živote človeka sa podstatne zmenilo. Z niekdajších strážcov a ochrancov domovov a chlpáčov sa stali psíkovia, priatelia, ba dokonca druhovia, ktorí často nahrádzajú blízkych ľudí.

Je zákonité, že sa objavila aj tienistá stránka veci, plemenný chov a kšeftovanie v záujme uspokojovania nároku/dopytu po psíkoch.

Sú/boli aj takí, ktorí si psa pomýlili sa chovnou ošípanou, založili farmy s mnoho tuctami, ba dokonca mnohými stovkami chovných sučiek, vyslovene za účelom produkcie aktuálne dopytovaných plemien. Rozhodovala jediná vec: počet psíkov na predaj, bez ohľadu na zachovanie výzoru a charakteru daného psieho plemena. V dôsledku spoločenských zmien však nenarástol len počet chovateľov, ale aj počet nezodpovedných majiteľov psov. Badáme okolo seba čoraz viac opustených, vyhodených, ba dokonca aj zmučených a uhynutých následkom tých najdrsnejších psích zápasov.

Práve táto čierna kronika nás priviedla k rozhodnutiu, aby sme tento problém riešili. A keď hovoríme o riešení, musíme uvažovať komplexne a v súvislostiach, prijať zákon na európskej úrovni, ktorý komplexne upravuje chov psov.

Základom je, aby sme so psami nenakladali ako s vecou, ale ako s cítiacou bytosťou. To znamená, že okrem jedla a pitia im prináleží mentálny/emocionálny komfort. Duševné schopnosti psov sú na úrovni 4-5-ročného dieťaťa, musíme ich rovnako socializovať a vychovávať v záujme toho, aby dokázali zapadnúť do svojho prostredia, aby ani nechtiac nikdy neohrozovali človeka alebo iné zviera, avšak zároveň aby ani oni netrpeli a mentálne sa im neubližovalo. A za toto všetko zodpovedá človek, majiteľ psa. Túto zodpovednosť môžeme uplatniť len tak, že čitateľne spojíme majiteľa so psom. Práve preto je, v prípade každého psa staršieho ako 3 mesiace, povinné mikročipové značenie, ktoré neodvolateľne umožňuje identifikáciu majiteľov. Naším cieľom bolo dosiahnuť, aby každý majiteľ prijal zodpovednosť, aby nebolo viac neznámych túlavých psov, stratených alebo utečených štvornohých priateľov človeka, a aby sme zastavili chov psov pre kšeft.

V rámci zákona sme určili aj zodpovednosť samospráv. Štát, ako príklad hodný nasledovania, inštaluje v každom obvode najmenej 1 karanténu, ktorá môže slúžiť aj ako dočasný psí útulok, a ktorej hlavným účelom bude prijímať mučené psi. Vo Veľkom Krtíši a v Trnave už fungujú. Konečným cieľom je inštitucionalizovať záchranu psov formou profesionálneho útulku v každom okrese, prevádzkovaného samosprávami. Legislatívne základy pre uskutočnenie tohto cieľa sme položili.

26.11.2019 ďalej
Fakty na margo zrušeného projektu farmy ošípaných v Palárikove ...

Fakty:

1.) v produkcii bravčového mäsa sme sebestační ledva na 40%.

2.) viac ako 90% kupujúci uprednostňuje nižšiu cenu, de facto si z pultu vyberá lacnejší tovar/mäso.

3.) lacný tovar, vrátane bravčového mäsa možno vyprodukovať výlučne veľkopodnikovými technológiami, vo veľkom množstve, v nižšej, avšak zdraviu ešte nezávadnej kvalite.

4.) „Dáni” na to rýchlo prišli, nakoľko už pol storočia sa na inštitucionálnej úrovni zaoberajú predovšetkým otázkami chovom ošípaných, a tieto výsledky sú dostupné pre každého jedného farmára.

5) Avšak kým doma chovajú na farmách 200-300 prasníc, u nás majú v dôsledku absencie jasných limitov produkcie veľké oči, a budujú farmy o kapacite niekoľko tisíc ošípaných.

6) Ich podrobne vypracované výrobné technológie dodržiavajú všetky predpisy EÚ ako aj ďalšie normy, avšak každý ich krok je motivovaný výlučne hospodárskym výsledkom.

7) Nepísané, avšak na u nás zaužívané ľudské pravidlá a pravidlá ochrany životného prostredia neberú ohľad, avšak žiaľ, nie sú za to ani postihnuteľní.

8) pach pochádzajúci z výrobných procesov nikde na svete nepovažujú za znečisťovanie životného prostredia, avšak jednoznačne znižujú životný komfort okolitého obyvateľstva.

9) Záležitosti spojené s takýmito a podobnými biotopmi možno regulovať, avšak toto je v kompetencii samospráv.

10) Samospráva je najväčšou silou v tomto štáte, v zmysle ktorej konečné rozhodnutie prislúcha miestnemu obyvateľstvu, zastupiteľstvu zvolenému v samosprávnych voľbách.

◦ EIA je len sumarizáciou ministerstva, ktoré vyhodnocuje rozhodnutia dotknutých miestne/regionálne kompetentných úradov.

◦ ak obyvatelia žijúci v daných obciach nechcú farmy ošípaných, alebo akúkoľvek inú produkciu pod vlastnými oknami, nezávisle od všetkých zmysluplných, a hoci aj nezmyselných dôvodov, majú právo takto rozhodnúť, samospráva je povinná zastupovať vôľu občanov tak, ako tomu bolo teraz v Palárikove. Štát je ešte stále povinný brať ohľad rozhodnutie obyvateľov Palárikova, nech už je toto rozhodnutie akékoľvek.

◦ suma sumárum: aj keby regionálne úrady alibisticky dali súhlas na výstavbu, samospráva, zastupujúc hoci aj subjektívny názor/záujmy občanov, má právo nedať svoj súhlas, čo automaticky znamená koniec projektu.

◦ slovo na záver: v prípade Palárikova patrí uznanie samospráve i občanom, ktorí v symbolickom čase o päť minút dvanásť záležitosť zvrátili. Je to súčasne pozitívny praktický príklad sily uvedeného samosprávneho systému, je to víťazstvo občanov nad alibizmom úradov, nenásytnosťou a aroganciou podnikateľov. Existuje tucet logických a zároveň ľudských argumentov proti takejto koncentrácii výroby na Slovensku, ktoré boli ignorované. Počnúc reálnou hrozbou ASP, cez enormné riziko ekologickej katastrofy spôsobenej megakoncentráciou, ktorú príslušné orgány alibisticky prehliadali spolu s vtedajším vedením samosprávy. Pravdou zostáva, že zákon neporušili. Avšak takýto nezáujem nemôže byť v poriadku.

◦ Našťastie sa v poslednom momente podarilo tento proces nadobro zastaviť. Nie argumentami z brucha, ale vypočutím faktov, ktoré doteraz nebrali do úvahy.

Áno, bola k tomu potrebná úzka spolupráca medzi „konečnou inštanciou” vedenia ministerstiev a medzi primátormi, starostami. Asi tak pred 3 rokmi veterinári odvolali svoj súhlas kvôli zverejneným ASP, a ochrana životného prostredia si vypočula občanov.

◦ a nemajme žiadne ilúzie; investori pohli nebom i zemou v záujme bagatelizácie protiargumentov. My sme však podržali frontu. Nuž, takto nejako by mala vyzerať politika zameraná na občana… zaslúži si uznanie.

Zdroj:GCS

29.10.2019 ďalej
Gábor Csicsai: 10 rokov Most-Híd

Strana Most-Híd vznikla pred desiatimi rokmi v prvom rade ako obranca občianskej spoločnosti proti extrémnym nacionalistom a populistom, reprezentovaným najmä vtedajším Smerom, SNS a HZDS. Vychádzala z toho, že ak im má čeliť, tak sa nemôže vydať tým istým smerom, ale ani smerom nacionálnej výlučnosti a getoizácie maďarskej menšiny v podaní SMK.

V Moste-Híd sa v lete 2009 prvýkrát stretli maďarskí a slovenskí politici, ku ktorým sa pripojili aj predstavitelia ďalších národností a etník, ktorých spájal pocit občianskej súdržnosti, pokojné spolužitie, alebo ak chceme, antipopulizmus aj antinacionalizmus, dôraz na ľudské práva a právny štát. Nie náhodou bolo vtedy v embléme strany slovo spolupráca, hlavne slovensko-maďarská, ako jediná rozumná odpoveď na povestnú „maďarskú kartu“. Tieto základné princípy spájali v Moste-Híd konzervatívnych aj liberálnych politikov, a aj preto sa strana mohla po voľbách v roku 2010 stať súčasťou vládnej koalície.

Po tom, ako liberálna SaS v polovici volebného obdobia poslala na výmennú lavicu svoju vlastnú vládu, nasledovala 4-ročná opozičná politika, ktorá niektorých voličov odradila. V dôsledku toho bol výsledok volieb v roku 2016 výrazne pod 7%. Z toho dôvodu trochu paradoxne sa strana po voľbách roku 2016 stala súčasťou koalície spolu so stranami hodnotovo nekompatibilnými, ktoré dovtedy tvorili jej antipól. Taký bol však výsledok volieb.

Po štyroch rokoch, napriek tomu, že rezorty strany Most-Híd sa môžu chváliť pozitívnymi výsledkami, dnes strana dopláca na toto manželstvo z rozumu, a niektorí hľadajú východisko v obnove „manželstva“ s SMK. So stranou, s ktorou sa Most-Híd zásadne rozišiel roku 2009. Dnes sa ukazuje, že tento hodnotový rozpor spred desiatich rokov sa nedá zo dňa na deň čarovným prútikom prekonať, ani pod hrozbou neúčasti v budúcom parlamente. Pre jeho terapiu sa totiž za desať rokov neurobilo nič, naopak, priekopy sa prehlbovali. Netreba však z toho robiť tragédiu, tobôž tragédiu maďarskej menšiny na Slovensku.

Treba zviesť poctivý zápas o hodnoty, na ktorých táto strana bola vybudovaná, ktorých revitalizácia pri udržaní demokracie a právneho štátu na Slovensku bude mať v najbližších rokoch možno väčší význam, ako si dnes vieme predstaviť.

11.09.2019 ďalej
A naozaj?! Na margo zrušeného zákona o dani pre obchodné reťazce

Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že mám všeobecne vážne výhrady voči jednostranne autoritatívnemu spôsobu riešenia problémov. Ale podobne nemôžem súhlasiť ani s tendenčnou a nepravdivou argumentáciou - hlavne vo veciach verejných, ktorým chýba seriózne zhodnotenie faktov.

To čo ma nateraz vyprovokovalo chopiť sa pera ”resp. klávesnice”, je chaos okolo prijatého/zrušeného zákona o 2,5% - nej dani pre obchodné reťazce z dielne SNS.  Komunikácia niektorých „odborníkov“, že takáto daň by mala za následok okamžite výrazné zvyšovanie cien potravín, je zavádzanie, odborné diletantstvo, alebo, čo je horšie, marketingový ťah na poli politickom. Zamlčať ozajstné príčiny neustáleho pohybu cien potravín je minimálne nezodpovedné, lebo celý agrosektor vedie do slepej uličky.

Ale poďme k faktom. Povedzme si,  taký obyčajný chlieb, ktorý v obchode stojí  - aby sa nám rátalo ľahšie -  v priemere tak  1€ za kg s DPH.  Jeho cena sa roky skoro nehýbe. Skúsme rozmotať, z čoho sa skladá táto cena,  komu a koľko z toho euro pripadne.

Najprv odrátajme 10% na DPH (0,1 € ), čo patrí štátu. Je to vec medzi občanom/kupujúcim a štátom, a mal by kryť- samozrejme  v primeranom pomere - chod štátneho aparátu. Výška DPH na jednotlivé položky  je vecou hlavne  politickej dohody a odzrkadľuje ekonomickú kondíciu štátu. A čo je dôležité, nemení sa často.

Zo zvyšných 90% žijú účastníci trhu.  Berúc od konca: predaj/obchod/ reťazce. Bežná obchodná marža pre potraviny  je 25%, ktorú v prípade chleba tí slušnejší znižujú na 15-20% (0,15 €). Zostatok je výrobná cena od pekára, okolo 65 -70% z ceny na pulte v obchode. Pekár na kg chleba spotrebuje 0,9 kg múky, t. j. zhruba aj toľko pšenice. Pri jej súčasnej cene 170€ / tonu. To znamená náklady až 15% ( 0,16 €) spracovanie na múku v mlynoch, na úrovni 10% (10 centov/kg) a do zvyšných 0,50 € ( 35 - 40%) sa musia zmestiť energie, mzdy zamestnancov, rozvoz, odpisy a prípadne minimálny zisk - ak ostane.

A dostali sme sa k meritu veci. Základnou surovinou v našom prípade je potravinárska pšenica. Nákupná cena v roku 2018  v období žatvy bola na úrovni 150€/ tonu. (t. j. 0,15€/kg). Tá istá pšenica s nákladmi na skladovanie dnes stojí okolo 170€, čo znamená pohyb ceny suroviny 18-20%. V roku 2017 pšenica stála 130€ a v roku 2015  dokonca 230€. V prepočte  za posledné roky to znamená 30 až 70%-ný medziročný pohyb ceny suroviny. Premietnuté do ceny chleba surovina, pšenica, za posledné roky sa  podielala od 13 až 23%,  t.j až 10% -ný pohyb z ceny. Minimálna mzda sa zvyšuje každým rokom. Tá sa premietne do mzdových nákladov do výšky až 10 %, čo znamená  medziročne tak plus 0,5% z ceny chleba na pulte.

Asi ceny energií sa menia najmenšou amplitúdou, takže z hľadiska dopadu na výsledné náklady sú nepodstatné. Ceny bežného chleba za posledné roky sa relevantne nezvyšovali

Myslím, že kalkuláciu môžeme uzavrieť tým, že pohyby v nákladových položkách pri dodávateľoch a prvovýrobcoch sa hýbu v minimálnom pomere, ale skôr v mnohonásobne väčšom pomere, ako tých inkriminovaných 2,5 % , vyrúbaných na úkor marže  obchodníkov. Nikto z nich sa nezaujíma o to, ako sa prvovýroba/dodávatelia vyrovnávajú s pohybmi celosvetových cien surovín a iných nákladov.  Cena musí byť trvalo nízka spolu s „obchodnými podmienkami“, ktoré mnohokrát siahajú až za hranicu únosnosti dodávateľa. Možno je na čase porozmýšľať o prehodnotení obchodnej politiky reťazcov a nelákať zákazníka výlučne na “nízku cenu” pomocou  nižšej kvality, zdierania dodávateľov alebo menších porcií. Možno je na čase znovu objaviť kvalitu, vážiť si zákazníkov  sústredením sa pri predaji na hodnotu za peniaze. Táto zmena vyžaduje prevýchovu armádu zákazníkov naučených na klamnú vidinu ušetrenia pri nakupovaní na uvedomelých ľudí, ktorí si budú vážiť predovšetkým samých seba. Potrvá to dlho, ale nezabúdajme na to, kto je zodpovedný za súčasný stav. Globalizovaný obchod s jeho prehnane trhovo orientovanou stratégiou predaja. Tá, ako mantru nastavila primárne, dokonca ako jediné relevantne kritérium, nízku cenu, ktorá u nás, na Slovensku sa ešte aj pritvrdila, niekedy ignorujúc už aj základné pravidlá slušnosti. Kvalita a tým pádom nepriamo aj zdravie spotrebiteľa, v dlhodobom ponímaní je odstavená na vedľajšiu koľaj.

Len tak na okraj, pred rokmi sa u niektorých vybraných potravín sa DPH znížila o 50%.  To znamená 10% z celkovej ceny tovaru oproti súčasne pertraktovaných 2,5%. Očakávaný efekt znižovania cien bolo dočasne priamo vynútené vtedajším ministrom v priebehu niekoľkých krátkych mesiacov sa vytratil z pultov smerom k pôvodným cenám.

Takže medzi nami „dievčatami“ 2,5 % z hľadiska spotrebiteľa a ani reťazcov nemôže byť až taký problém. Skutočným problémom je potenciálny pokles zisku pre reťazce, ktoré budú chcieť preniesť na zákazníkov.

Za tovar v reťazcoch zaplatia obyvatelia Slovenska, takže  požiadavka štátu, aby boli zdanené na Slovensku, je legitímna. Koniec koncov, ani Európska komisia nevytkla samotné zavedenie dane, ale diskriminatívnu formuláciu pri určení subjektov daňovej povinnosti.

Samozrejme, dala by sa nájsť aj sofistikovanejšia a priechodná forma na to, ako zreálniť oddaňovanie obchodných reťazcov. Za predpokladu, že indície, ktoré inšpirovali tvorcov zákona, sú pravdivé. Nuž, je to vizitka aktuálnych  „odborníkov“ rezortu. Máme tu však stále vážne podozrenie, že reťazce svoje zisky nenápadne prelievajú do materských firiem v zahraničí - pardon optimalizujú hospodársky výsledok - obchádzajúc tak daňové povinnosti na Slovensku. 

Na záver, tvorcovia sa nechali len inšpirovať- síce surovou ale priamočiarou metódou - od reťazcov, ktoré dodávateľov doslova vypaľujú. Spôsobom porovnateľným s teraz zrušeným zákonom  vyberajú extra dane od dodávateľov. Popri povinnej najnižšej cene sú tu rôzne príplatky za umiestnenie tovarov, zliav z obratu, reklamy a podobne. Takto si dokážu “ušetriť ” značné prostriedky,  ktoré vylepšujú ich hospodársky výsledok. Dodávateľ, buď pristúpi na tieto extra príplatky, alebo ho vyradia z pultov. Veď žijeme v období trhovej konkurencie a nech zvíťazí ten lepší, znejú ich argumenty. Vporiadku, ale potom nech to platí všade. Veď reťazcov je na Slovensku  neúrekom. Nech zvíťazí ten lepší ...

15.04.2019 ďalej
Počet živností v SR klesol na najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov!

Obyvatelia Slovenska väčšinou vstupujú do nového roku s radostnými očakávaniami. Výnimku, ale celkom istotne tvoria živnostníci, pre ktorých prvý januárový deň zvyčajne znamená vyššie zdravotné a sociálne odvody. Ani rok 2016 nie je v tomto ohľade výnimkou, minimálne odvody živnostníkov do zdravotnej poisťovne stúpnu v tomto roku o 27,12 EUR a do sociálnej poisťovne o 67,56 EUR. Od roku 2010 minimálne odvody živnostníkov stúpli o 43 %! Kvalita štátom poskytovaných služieb sa pritom v rovnakom období zlepšila iba málo (ak vôbec) a živnostníci stále musia zápasiť s (neraz nezmyselnou) byrokraciou, ktorá niekedy hraničí so šikanovaním zo strany štátnych úradov.

Živnostníci sú pritom základom slovenskej ekonomiky. Vytvárajú veľkú časť HDP a významne sa podieľajú aj na zamestnanosti. Byť živnostníkom pritom nie je ľahké - živnostníci pri svojom podnikaní riskujú svoj majetok, tvrdo pracujú na získaní priazne zákazníkov a modlia sa, aby odberatelia platili faktúry na čas. Popri všetkom musia neustále sledovať zmeny v zákonoch a ďalšej legislatíve, keďže štátne úrady čakajú aj na tú najmenšiu chybu. A ak sa živnostníkovi náhodou finančne nedarí, zo strany štátu ho čakajú pokuty a exekučné vyhrážky.

Človek by preto čakal, že štát bude venovať živnostníkom zvýšenú pozornosť a bude sa im snažiť uľahčiť podnikanie všade tam, kde to je, čo len, trochu možné. Vlády Roberta Fica sa však o živnostníkov nikdy nezaujímali. Vnímali ich skôr ako dojnú kravu na zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. SMER-SD sa síce tvári ako sociálno-demokratická strana, jej činy v ekonomickej oblasti však hovoria niečo úplne iné. Výhody a daňové úľavy sú pripravené iba pre veľkých zahraničných investorov, nie pre slovenských živnostníkov. Kým pre Jaguar bol ochotný Robert Fico zniesť aj modré z neba, živnostníkom ostávajú iba oči pre plač – a zvýšené daňovo-odvodové zaťaženie.

Práve preto sú živnostníci na Slovensku čoraz viacej vyčerpaní. Mnohí už nevládzu a svoje živnosti pozastavujú, ak nie rovno rušia. Na konci roku 2014 bolo na Slovensku už menej ako 340-tisíc živnostníkov, pričom od nástupu vlády Roberta Fica v roku 2012 ich ubudlo viac než 38-tisíc. Tento nepriaznivý trend charakterizuje aj fakt, že počet živností poklesol na najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov. Z týchto čísiel musí byť každému jasné, že Slovensko riadené SMER-SD nie je dobrým miestom na podnikanie.

Práve preto prišiel čas na zmenu. Slovensko potrebuje vládu, ktorá chápe problémy malých živnostníkov. Vládu, ktorá zjednoduší podnikanie na Slovensku. Vládu, ktorá zníži daňovo-odvodové bremeno živnostníkov. Vládu, ktorá podporuje nielen nadnárodné korporácie, ale aj domácich drobných podnikateľov. Verím tomu, že strana MOST-HÍD dokáže spolu s partnermi takúto vládu zostaviť. Máme na to, aby sme urobili zo Slovenska miesto, kde sa dobre podniká.

13.01.2016 ďalej
Moja prvá záhrada
Moja prvá záhrada
Hospodárstvo
Hospodárstvo
Životné prostredie
Životné prostredie
Rozvoj vidieka
Rozvoj vidieka
Kontakt 0903 629 480 info@csicsai.sk
Máte otázku?
Email bol úspešne odoslaný.
Poslať